Zdravie muža

Klinický význam:

Albumín je prevládajúcim proteínom v ľudskej plazme, predstavuje 55 – 65 % celkového proteínu. Jeho základné biologické funkcie spočívajú v transporte a uchovávaní širokej palety ligandov na udržanie onkotického tlaku plazmy a slúži ako zdroj endogénnych aminokyselín. Albumín viaže a solubilizuje nepolárne zlúčeniny, ako je plazmatický bilirubín a mastné kyseliny s dlhým reťazcom, a tiež aj viaže mnohé lieky. Hyperalbuminémia je zriedkavá a je spôsobená ťažkou dehydratáciou a nadmernou venóznou stázou. Hypoalbuminémia môže byť spôsobená zhoršenou syntézou, napr. pri chorobe pečene alebo pri strave s nedostatkom bielkovín; zvýšeným katabolizmom ako dôsledkom poškodenia a zápalu tkanív, zníženou absorpciou aminokyselín spôsobenou syndrómami malabsorpcie alebo malnutrície, stratou proteínov smerom von, napr. pri nefrotickom syndróme, enteropatii alebo popáleninách; a zmenenou distribúciou napr. pri ascites. Výsledky ťažkej hypoalbuminémie pri vážnej nerovnováhe intravaskulárneho onkotického tlaku spôsobujúceho vznik edému. Merania koncentrácií albumínu sú dôležité pre pochopenie a interpretáciu hladín vápnika a horčíka, lebo tieto ióny sú viazané na albumín, a tak zníženie hladín albumínu zodpovedá priamo za pokles ich koncentrácií.

Referenčné hodnoty:

Sérum 35 – 52 g/L

Pokyny na odber:

Sérum – Plastová skúmavka s deliacimi granulami/gélom

Interferencie:

• hemolýza – Interferencia menšia ako 10 % pri max. 4,5 g/L hemoglobínu
• ikterita – Interferencia menšia ako 10 % až do 40 mg/dL alebo 684 µmol/L bilirubínu
• lipémia – Interferencia menej než 10% až do 800mg/dL Intralipidu

Kritérium pre doordinovanie vyšetrenia:

2 dni

Zdroj:

Návod na použitie BLOSR6X02 03 ALB Metabolite

Klinický význam:

Alkalická fosfatáza (ALP) je prítomná takmer vo všetkých telesných tkanivách, a je umiestnená na bunkovej membráne. Zvlášť vysoké koncentrácie sú v intersticiálnom epiteli, obličkových tubuloch, kostiach (osteoblastoch), pečeni a placente. Presná metabolická funkcia ALP dosiaľ nebola plne objasnená, enzým je však spojovaný s črevným transportom lipidov a s kalcifikáciou kostí. ALP pochádza v približne rovnakom podiele z pečene a z kostného systému. Približne 25 % zdravých jedincov má tiež črevnú ALP, ktorá predstavuje približne 10 % celkovej ALP vo vzorke na lačno. Ku zvýšeniu celkovej ALP môže dôjsť z fyziologických príčin, alebo príčinou môže byť ochorenie pečene alebo kostí. K fyziologickému zvýšeniu dochádza v tehotenstve od 2. trimestra ďalej následkom placentárnej ALP, u detí vo fáze rastu dôsledkom kostnej ALP a postprandiálne u jednotlivcov s krvnou skupinou B a O, ktorí secernujú substanciu H (intestinálna ALP). Nejčastejšou príčinou zvýšenej ALP je ochorenie pečene a žlčových ciest, pričom u pacientov s ochorením pečene a žlčových ciest sú patologické hladiny ALP zistené v približne 60 %. Hladiny ALP môžu byť zvýšené tiež u primárnych ochorení kostí, ako je osteomalácia, osteogenesis imperfecta, intoxikácia vitamínom D a primárne kostné nádory. Hladina ALP môže byť zvýšená u sekundárnych ochorení kostí, ako sú kostné metastázy, a u chorôb ako je napr. mnohopočetný myelóm, akromegália, obličková nedostatočnosť, hypertyreoidizmus, ektopické osifikácie, sarkoidóza, kostná tuberkulóza a hojace sa fraktúry. U ochorení kostí, ako je Pagetova choroba, rachitis z nedostatku vitamínu D a kostné metastázy, je aktivita ALP v neprítomnosti súčastného chronického ochorenia pečene dobrým indikátorom kostnej aktivity. Celková ALP je iba občas zvýšená u niektorých metabolických kostných ochorení, ako je napr. hyperparatyreoidizmus, osteopénia alebo osteoporóza. Znížená hladina ALP býva u kongenitálnej hypofosfatázie, hypoparatyreoidizme, achondroplázie, adynamickej kostnej choroby u dialyzovaných pacientov, hypofyzárneho nanizmu, chronickej choroby z ožiarenia a malnutričných stavov.

Referenčné hodnoty:

Sérum

Pokyny na odber:

Sérum – Plastová skúmavka s deliacimi granulami/gélom

Interferencie:

• hemolýza – Interferencia menej než 10% až do 4,5g/L hemoglobínu
• ikterita – Interferencia menšia ako 10 % až do 28 mg/dL alebo 479 µmol/L bilirubínu
• lipémia – Interferencia menej než 3% až do 1000mg/dL Intralipidu

Kritérium pre doordinovanie vyšetrenia:

2 dni

Zdroj:

Návod na použitie BLOSR6X06 03 ALP Enzyme

Klinický význam:

ALT je aminotransferáza, skupina enzýmov, ktoré prenosom aminoskupín katalyzujú reverzibilnú transformáciu α-ketokyselín na aminokyseliny. Pretože špecifická aktivita ALT v pečeni je približne 10krát vyššia ako aktivita v srdci či kostrovom svale, je nutné na ALT pozerať ako na indikátor ochorenia pečeňového parenchýmu. ALT je prítomná v cytosole hepatocytov, a zvýšená hladina v sére ukazuje na poškodenie celistvosti plazmatickej membrány hepatocytov. ALT má pri hepatobiliárnych ochoreniach vyššiu senzitivitu ako AST. Aktivita >50 krát vyššia ako je horný limit normálu je väčšinou spojená s akútnou vírusovou hepatitídou, akútnymi poruchami perfúzie pečene a akútnou pečeňovou nekrózou po prehltnutí toxických látok, vrátane paracetamolu a karbón tetrachloridu. Významne zvýšené hladiny ALT v sére môžu byť u rôznych ochorení postihujúcich pečeň, vrátane hepatitídy, mononukleózy a cirhózy. Zvýšené hladiny ALT môžu byť zistené u hepatitídy a iných pečeňových ochorení pred nástupom zreteľných klinických príznakov, ako je napr. žltačka. Hladiny viac ako 15 krát vyššie ako horný limit normálu vždy znamenajú akútnu hepatocelulárnu nekrózu vírusového, toxického alebo obehového pôvodu. Zvýšené hladiny ALT môžu byť zistené tiež u cirhotickej a mimopečeňovej cholestáze. Ľahký alebo stredne závažný vzostup hladiny ALT môže byť pozorovaný tiež po požití alkoholu alebo podaní liekov vrátane penicilínu, salicylátov či opiátov.

Referenčné hodnoty:

Ženy : 0,02 -0,60 µkat/L
Muži : 0,02 – 0,85 µkat/L

Pokyny na odber:

Sérum – Plastová skúmavka s deliacimi granulami/gélom

Interferencie:

• hemolýza – Interferencia menej než 10% až do 5g/L hemoglobínu
• ikterita – Interferencia menšia ako 5% až do 40 mg/dL alebo 684 μmol/L bilirubínu
• lipémia – Interferencia menej než 3% až do 300mg/dL Intralipidu

Kritérium pre doordinovanie vyšetrenia:

2 dni

Zdroj:

Návod na použitie BLOSR6X07 03 ALT Enzyme

Klinický význam:

Amylázy sú skupinou hydroláz, ktoré štiepia komplexné sacharidy zložené z jednotiek alfa-D-glukózy spojené s uhlíkovými atómami 1 a 4 na susediacich zvyškoch glukózy. V tele sa amylázy nachádzajú vo viacerých orgánoch a tkanivách. Najvyššia koncentrácia je prítomná v pankrease, kde sa enzým syntetizuje acinárnymi bunkami a potom vylučuje do tráviaceho traktu vývodným systémom pankreasu. Slinné žľazy tiež vylučujú amylázu účinnú na spustenie hydrolýzy škrobov, kým je potrava ešte v ústach a v pažeráku. Medzi ochorenia spôsobujúce zvýšenie alfa-amylázy v plazme patria: akútna pankreatitída, zápal príušnej žľazy, alkoholizmus, obličková nedostatočnosť a ochorenia ako napr. virová hepatitída, AIDS, brušný týfus, sarkoidóza a trauma horných brušných partií. K merateľnému vzostupu amylázy dochádza tiež po ERCP. Pri akútnej pankreatitíde stúpa amyláza po 5-6 hodinách po nástupe príznakov a ostáva zvýšená počas 2 až 5 dní. Vzostup plazmatickej aktivity neodráža závažnosť ochorenia a naopak, ťažká deštrukcia pankreasu nemusí spôsobiť významný vzostup plazmatickej koncentrácie pankreatickej alfa-amylázy. Alfa-amyláza sa vylučuje glomerulárnou filtráciou a potom sa z nej tubulmi reabsorbuje 50 %. Táto reabsorpcia sa významne znižuje pri prechodnom poškodení tubulov, pri popáleninách, v prítomnosti diabetickej ketoacidózy, pri akútnej pankreatitíde a tiež pri proteinúrii, ktorá spôsobuje zvýšenie škodlivosti alfa-amylázy. Stanovenie alfa-amylázy v moči sa indikuje pri vyšetrení hyperamylazémie spojenej s makroamylazémiou alebo obličkovou nedostatočnosťou. Hypoamylazémia bola pozorovaná pri pokročilej cystickej fibróze, ťažkom ochorení pečene a po pankreatektómii. Rovnako býva hypoamylazémia zistená u obéznych osôb ako následok zníženej koncentrácie slinnej frakcie.

Referenčné hodnoty:

Sérum/plazma 0,46 – 1,66 µkat/L

Pokyny na odber:

Sérum – Plastová skúmavka s deliacimi granulami/gélom
Plazma – Plastová skúmavka s heparínom

Interferencie:

Sérum/Plazma

• hemolýza – Interferencia menej než 10% až do 5g/L hemoglobínu
• ikterita – Interferencia menšia než 3 % až do 40 mg/dL alebo 684 µmol/L bilirubínu
• lipémia – Interferencia menej než 3% až do 1000mg/dL Intralipidu

Kritérium pre doordinovanie vyšetrenia:

Sérum: 2 dni

Zdroj:

Návod na použitie BLOSR6X82 01 Enzyme

Klinický význam:

AST sa vyskytuje v mnohých orgánoch vrátane pečene, srdečného svalu, kosterného svalu, mozgu, obličiek, pľúc, pankreasu, erytrocytov a leukocytov, pričom najvyššia aktivita sa nachádza v pečeni a kostrovom svalstve. Vyšetrenie AST je indikované v diagnostike, diferenciálnej diagnostike a monitorovaní chorôb hepatobiliárneho systému, pri infarkte myokardu a poškodení kostrového svalstva. Vyšetrenie AST môže byť uskutočnené tiež ako súčasť lekárskych skríningových vyšetrení. V niektorých prípadoch môže byť AST užitočná pri monitorovaní priebehu infarktu myokardu. Pri podozrení na akútny infarkt myokardu má AST diagnostickú senzitivitu 96 %, pričom diagnostická senzitivita za 12 hodín po nástupe príznakov je 86 %. Hodnoty AST môžu byť zvýšené pri vírusovej hepatitíde a ochorení pečene s pečeňovou nekrózou; tu dochádza často ku 20 až 50 násobnému zvýšeniu hladiny. Hodnotenie aktivity AST vo vzťahu k ALT (de Ritisov pomer; AST/ALT) je vhodný indikátor pečeňového poškodenia. Pomer < 1,0 ukazuje na ľahké postihnutie pečene a býva spojený zvlášť s ochoreniami zápalovej povahy. Pomer > 1,0 ukazuje na ťažké pečeňové ochorenie, zvyčajne s nekrózou. Zvýšené hladiny AST môžu byť zistené pri cirhóze, extrahepatickej cholestáze, progresívnej svalovej dystrofie, dermatomyozitíde, akútnej pankreatitíde, hemolýze, gangréne, poranení s crush syndrómom a pľúcnej embólie. Ľahký alebo stredne závažný vzostup hladiny AST môže byť pozorovaný tiež po požití alkoholu alebo podaní liekov vrátane penicilínu, salicylátov či opiátov.

Referenčné hodnoty:

Sérum
Ženy : 0,02 – 0,60 µkat/L
Muži: 0,02 – 0,85 µkat/L

Pokyny na odber:

Sérum – Plastová skúmavka s deliacimi granulami/gélom

Interferencie:

• hemolýza – Neodporúča sa stanovovať
• ikterita – Interferencia menšia ako 10 % až do 40 mg/dL alebo 684 µmol/L bilirubínu
• lipémia – Interferencia menšia ako 5 % až do 300 mg/dL Intralipid

Kritérium pre doordinovanie vyšetrenia:

2 dni

Zdroj:

Návod na použitie BLOSR6X09 03 AST Enzyme

Klinický význam:

Celkový sérový proteín je súčet všetkých proteínov v obehu a je významnou zložkou krvi. Merania celkového proteínu sa používajú v diagnostike a liečbe rôznych chorôb postihujúcich pečeň, obličky alebo kostnú dreň, ako aj iných metabolických alebo výživových porúch. Odchýlka celkového sérového proteínu od referenčného intervalu naznačuje výskyt dysproteinémie alebo poruchy rovnováhy tekutín. Obe ochorenia sa dajú rozlíšiť ďalším výkonom elektroforézy sérových proteínov a určením hematokritu. Pri interpretácii významu koncentrácie celkového proteínu je tiež dôležité mať podrobnejšie poznatky o jednotlivých frakciách, akými sú albumíny a globulíny.

Referenčné hodnoty:

Sérum
Dospelí: 66 – 83 g/L
Deti: 57 – 80 g/L

Pokyny na odber:

Sérum – Plastová skúmavka s deliacimi granulami/gélom

Interferencie:

• hemolýza – Interferencia menej než 10 % až do 3 g/L hemoglobínu
• ikterita – Interferencia menej než 10 % až do 24 mg/dL alebo 410 µmol/L bilirubínu
• lipémia – Interferencia menej než 10 % až do 1 000 mg/dL Intralipidu

Kritérium pre doordinovanie vyšetrenia:

2 dni

Zdroj:

Návod na použitie BLOSR6X32 03 TP Metabolite

Klinický význam:

80 – 85 % denne produkovaného bilirubínu pochádza z hemoglobínu uvoľneného rozštiepením starnúcich erytrocytov, kým zvyšných 15 – 20 % pochádza zo štiepenia proteínov obsahujúcich hém, napr. myoglobín, cytochróm, katalázy a z kostnej drene ako dôsledok neúčinnej erytropoézy. Množstvo chorôb ovplyvňuje jeden alebo viac krokov zapojených v produkcii, absorpcii, uchovávaní, metabolizme a vylučovaní bilirubínu. V závislosti od poruchy sú nekonjugovaný alebo konjugovaný bilirubín alebo obidva dôležitými prispievateľmi k výslednej hyperbilirubinémii. Hyperbilirubinémiu možno klasifikovať takto: Prehepatálna žltačka: Ochorenia prehepatálneho pôvodu najmä s nekonjugovanou hyperbilirubinémiou zahŕňajú korpuskulárne hemolytické anémie, napr. talasémiu a kosáčikovú anémiu; extrakorpuskulárnu hemolytickú anémiu, napr. reakcia na transfúziu krvi kvôli nekompatibilite ABO a Rh; novorodeneckú žltačku a hemolytické ochorenie novorodenca. Hepatálna žltačka: Choroby hepatálneho pôvodu najmä s konjugovanou hyperbilirubinémiou zahŕňajú akútnu a chronickú vírusovú hepatitídu, cirhózu pečene a hepatocelulárny karcinóm. Posthepatálna žltačka: Ochorenia posthepatálneho pôvodu najmä s konjugovanou hyperbilirubinémiou zahŕňajú extrahepatálnu cholestázu a odmietnutie transplantovanej pečene. Chronické kongenitálne hyperbilirubinémie zahŕňajú nekonjugované hyperbilirubinémie Crigler-Najjarov syndróm a Gilbertov syndróm ako aj konjugované hyperbilirubinémie Dubin-Johnsonov syndróm a Rotorov syndróm. Rozlíšenie medzi chronickými kongenitálnymi hyperbilirubinémiami a získanými typmi bilirubinémie sa vykonáva meraním frakcií bilirubínu a detekciou normálnych aktivít pečeňových enzýmov.

Referenčné hodnoty:

Sérum 5 – 21 µmol/L

Pokyny na odber:

Sérum – Plastová skúmavka s deliacimi granulami/gélom

Interferencie:

• hemolýza – Interferencia menej než 10 % až do 0,45 g/L hemoglobínu
• lipémia – Interferencia menej než 10% až do 1000mg/dL Intralipidu

Kritérium pre doordinovanie vyšetrenia:

Odporúčame nový odber

Zdroj:

Návod na použitie BLOSR6X12 03 TBili Metabolite

Klinický význam:

80 – 85 % bilirubínu produkovaného každý deň pochádza z hemoglobínu uvoľneného rozštiepením starnúcich erytrocytov, kým zvyšných 15 – 20 % pochádza zo štiepenia proteínov obsahujúcich hém, napr. myoglobín, cytochrómy, katalázy a z kostnej drene ako dôsledok neúčinnej erytropoézy. Vzhľadom na zlú rozpustnosť nekonjugovaného bilirubínu vo vode (nepriamy bilirubín) sa do pečene presúva viazaný na albumín. Vo vnútri hepatocytov sa rýchlo konjuguje s kyselinou glukuronovou a vzniká bilirubín mono-a diglukuronid (priamy bilirubín), ktorý sa potom vylučuje žlčou spolu so všetkými inými bežnými zložkami žlče. Kým predhepatálna žltačka (napr. hemolytická anémia a novorodenecká žltačka) je spojená hlavne so zvýšením nekonjugovaného bilirubínu, hodnotenie priameho bilirubínu je užitočné pri stanovení hepatálnej a posthepatálnej žltačky. Choroby hepatálneho pôvodu najmä s konjugovanou hyperbilirubinémiou zahŕňajú akútnu a chronickú vírusovú hepatitídu, cirhózu pečene a hepatocelulárny karcinóm. Ochorenia posthepatálneho pôvodu najmä s konjugovanou hyperbilirubinémiou zahŕňajú extrahepatálnu cholestázu a odmietnutie transplantovanej pečene. Chronické kongenitálne konjugované hyperbilirubinémie zahŕňajú Dubin-Johnsonov a Rotorov syndróm. Rozlíšenie medzi chronickými kongenitálnymi hyperbilirubinémiami a získanými typmi bilirubinémie sa vykonáva meraním frakcií bilirubínu a detekciou normálnych aktivít pečeňových enzýmov.

Referenčné hodnoty:

Sérum <3,4µmol/L

Pokyny na odber:

Sérum – Plastová skúmavka s deliacimi granulami/gélom

Interferencie:

• hemolýza – neodporúča sa stanovovať
• lipémia – Interferencia menej než 10 % až do 300 mg/dL Intralipidu

Kritérium pre doordinovanie vyšetrenia:

Odporúčame nový odber

Zdroj:

Návod na použitie BLOSR6X11 0 DBili Metabolite

Klinický význam:

Cholesterol sa syntetizuje v celom  tele a je základnou zložkou bunkových membrán a lipoproteínov ako aj prekurzorom na syntézu steroidných hormónov a žlčových kyselín. Individuálna prognostická hodnota koncentrácie celkového cholesterolu vzhľadom na koronárne riziko je nízka. Cholesterol sa transportuje hlavne v dvoch skupinách lipoproteínov, s nízkou hustotou (LDL) a s vysokou hustotou (HDL), ktoré hrajú protikladnú úlohu v patogenéze porúch metabolizmu lipidov. Koncentrácia celkového cholesterolu preto poskytuje len základnú hodnotu, ktorá udáva, či sa majú vykonať ďalšie laboratórne skúmania metabolizmu lipoproteínov (stanovenie HDL a LDL cholesterolu a triglyceridov).

Referenčné hodnoty:

3,4 – 5,2 mmol/L

Pokyny na odber:

Sérum – Plastová skúmavka s deliacimi granulami/gélom

Interferencie:

• hemolýza – Interferencia menej než 10% až do 5g/L hemoglobínu
• ikterita – Interferencia menej než 10 % až do 8 mg/dL alebo 137 µmol/L bilirubínu
• lipémia – Interferencia menej než 3% až do 1000mg/dL Intralipidu

Kritérium pre doordinovanie vyšetrenia:

2 dni

Zdroj:

Návod na použitie BLOSR6X16 05 CHOL Metabolite

Klinický význam:

C-reaktívny proteín (CRP) je jedným z najcitlivejších reaktantov akútnej fázy. Pri systémovej reagencii CRP Latex sa CRP dá merať až do veľmi nízkych koncentrácií, no kvôli nešpecifickosti CRP a veľkým zmenám medzi jednotlivcami sa musí interpretácia hladín CRP vykonávať opatrne, obvykle v porovnaní s predchádzajúcimi hodnotami CRP alebo inými markermi. V závislosti od použitej aplikácie (rôzne nastavenia prístrojov) sú k dispozícii dva rozsahy merania: 1. Normálne použitie (0,2 – 480 mg/L):1,2,3,4 hladiny C-reaktívneho proteínu v sére môžu dramaticky rásť po infarkte myokardu, traume, infekcii, zápale, chirurgickom zákroku alebo neoplastickej proliferácii. Zvýšenie sa vyskytne počas 24 až 48 hodín a hladina môže byť až 2 000-násobok normálnej hladiny. Štúdie ukázali, že detekcia oveľa nižších hladín CRP môže značiť zvýšené riziko pre srdcovocievne ochorenie u asymptomatických pacientov Koncentrácie CRP vyššie než 3 mg/L v dobe prijatia do nemocnice môžu predznačovať následné srdcové udalosti.

Referenčné hodnoty:

< 5 mg/L

Pokyny na odber:

Sérum – Plastová skúmavka s deliacimi granulami/gélom
Plazma – Plastová skúmavka s heparínom/EDTA

Interferencie:

• hemolýza – Interferencia menšia než 5 % až do 5 g/L hemoglobínu
• ikterita – Interferencia menšia než 5 % až do 40 mg/dL alebo 684 µmol/L bilirubínu
• lipémia – Interferencia menej než 10% až do 1000mg/dL Intralipidu

Kritérium pre doordinovanie vyšetrenia:

Odporúčame nový odber

Zdroj:

Návod na použitie BLOSR6X99 04 Specific Protein

Klinický význam:

D-dimér je laboratórny parameter pre stanovenie aktivácie koagulácie. Zrazenina, ktorá vznikla v procese hemostázy, je postupne rozkladaná fibrinolytickým systémom. V tomto procese enzým plazmín štiepi fibrínové vlákna na jednoduchšie peptidy. Najmenším produktom degradácie sú práve D-diméry. Je zároveň reaktantom akútnej fázy (aktívne reaguje na zápalové zmeny/poškodenie), je špecifický ukazovateľ degradácie fibrínovej zrazeniny a nepriamy ukazovateľ tvorby zrazeniny. Za bežných podmienok D-diméry nie sú v krvi detekovateľné. Vytvárajú sa len pri zahájení procesu rozpúšťania krvnej zrazeniny. Používa sa na zistenie a monitorovanie hyperkoagulačných stavov (napr. pri hlbokej trombóze žíl, pľúcnej embólii, diseminovanej intravaskulárnej koagulácii). Pri hodnotení výsledku je najdôležitejšia ich negatívna prediktívna hodnota – negatívny výsledok výrazne znižuje pravdepodobnosť prítomnosti zrazeniny, naopak, pozitívny výsledok môže byť prejavom rôznych ochorení.

Referenčné hodnoty:

koncentrácia D-diméru < 0,25 mg/L alebo 0,5 mg/L FEU (fibrinogen equivalent units)

Pokyny na odber:

Plazma – Plastová skúmavka s Na-citrátom

Klinický význam:

Železo sa podieľa na rôznych vitálnych procesoch v tele od bunečných oxidačných mechanizmov až po transport a dodávku kyslíka do buniek v tele. Je zložkou chromoproteínov prenášajúcich kyslík, hemoglobínu a myoglobínu, ako aj rôznych enzýmov, napr. cytochrómoxidázy a peroxidáz. Zostávajúce železo v tele je obsiahnuté vo flavoproteínoch, proteínoch obsahujúcich železo-síru, ako aj vo feritíne na úschovu železa a v transferíne na transport železa. Nameraná koncentrácia železa v sére sa týka hlavne Fe(III) viazaného na sérový transferín a nezahŕňa železo obsiahnuté v sére ako voľný hemoglobín. Koncentrácia železa v sére je znížená u mnohých ale nie všetkých pacientov s anémiou z nedostatku železa, pri akútnych alebo chronických zápalových chorobách, napr. akútnej infekcii, imunizácii a infarkte myokardu, akútnom alebo nedávnom krvácaní, malignite, podvýžive s nedostatočným príjmom bielkovín (kwashiorkor), neskorom tehotenstve, menštruácii a nefróze. Koncentrácia železa v sére sa značne znižuje u pacientov so začínajúcou odpoveďou na špecifickú terapiu na anémie alebo iné príčiny, napr. liečba malígnej anémie vit. B12. Vyššie ako bežné koncentrácie sérového železa sa vyskytujú u porúch s preťažením železom, napr. hemochromatóze a akútnej otrave železom po perorálnom alebo parenterálnom podávaní železa. Hladiny železa môžu byť zvýšené aj pri akútnej hepatitíde, otrave olovom, akútnej leukémii, talasémii alebo perorálnej antikoncepcii.

Referenčné hodnoty:

Muži: 12,5 – 32,2 µmol/L

Ženy: 10,7 – 32,2 µmol/L

Novorodenci: 17,9 – 44,8 µmol/L

Dojčatá: 7,2 – 17,9 µmol/L

Deti: 9,0 – 21,5 µmol/L

Pokyny na odber:

Sérum – Plastová skúmavka s deliacimi granulami/gélom

Interferencie:

• hemolýza – Interferencia menej než 10 % až do 1 g/L hemoglobínu
• ikterita – Interferencia menej než 3 % až do 40 mg/dL alebo 684 µmol/L
  bilirubínu
• lipémia – Interferencia menej než 10 % až do 100 mg/dL Intralipidu

Kritérium pre doordinovanie vyšetrenia:

2 dni

Zdroj:

Návod na použitie BLOSR6X86 03 Metabolite

Klinický význam:

V stave nalačno sú hladiny cukru v krvi regulované pečeňou, čo zaisťuje, že hladiny sa udržiavajú v presných hraniciach. Rýchly a presný spôsob, ako sa hladiny cukru v krvi nalačno regulujú, je v ostrom kontraste s rýchlym rastom hladiny cukru v krvi, ktorý nastáva po požití uhľohydrátov. Pokles hladiny glukózy v krvi na kritickú hladinu (asi 2,5 mmol/L) vedie k nefunkčnosti centrálneho nervového systému. Prejavuje sa to ako hypoglykémia a je charakterizovaná slabosťou svalov, chybami koordinácie a duševnou zmätenosťou. Ďalší pokles hladiny glukózy v krvi vedie ku hypoglykemickej kóme. Koncentrácie glukózy v krvi sú u rôznych jednotlivcov rôzne, závisí to od svalovej aktivity a časového intervalu od príjmu potravy. Tieto rozdiely sa zvyšujú ďalej v prípadoch porúch regulácie, čo sa vyskytuje pri mnohých patologických stavoch, kde sa hladina glukózy v krvi môže zvýšiť (hyperglykémia) alebo znížiť (hypoglykémia). Hyperglykémia sa najčastejšie vyskytuje ako dôsledok nedostatku buď množstva alebo účinnosti inzulínu pri ochorení známom ako diabetes mellitus (cukrovka). Táto choroba je charakterizovaná zvýšením hladiny glukózy v krvi do takej miery, že sa prekročí prahová hodnota obličiek a cukor sa vyskytuje v moči (glykozúria). Meranie obsahu glukózy v krvi sa používa ako skríningový test na diabetes mellitus, v prípadoch podozrenia na hyperglykémiu, sledovania terapie diabetes mellitus, hodnotenia metabolizmu uhľohydrátov, napr. pri diabetes v tehotenstve, akútnej hepatitíde, akútnej pankreatitíde a Addisonovej chorobe. Hypoglykémia je spojená s mnohými patologickými stavmi, akými sú syndróm respiračnej nedostatočnosti novorodencov, toxémia v tehotenstve, kongenitálne enzymatické chyby, Reyeov syndróm, požitie alkoholu, dysfunkcia pečene, nádory pankreasu  produkujúce inzulín (inzulínomy), protilátky proti inzulínu, nepankreatické novotvary, septikémia a chronické zlyhávanie obličiek.

Referenčné hodnoty:

Sérum/plazma
Dospelí : 4,1-5,9  mmol/L
Deti :     3,3-5,6 mmol/L

Pokyny na odber:

Sérum – Plastová skúmavka s deliacimi granulami/gélom
Plazma – Plastová skúmavka s heparínom

Interferencie:

Sérum

• hemolýza – Interferencia menej než 3% až do 5g/L hemoglobínu
• ikterita – Interferencia menšia ako 10% až do 40 mg/dL alebo 684 μmol/L bilirubínu
• lipémia – Interferencia menej než 10% až do 700mg/dL Intralipidu

Kritérium pre doordinovanie vyšetrenia:

Odporúčame nový odber

Zdroj:

Návod na použitie BLOSR6X21 03 GLUC Metabolite

Klinický význam:

Gamaglutamyltransferáza (GGT/GMT) patrí do skupiny peptidáz, ktoré katalyzujú prenos aminokyselín z jedného peptidu na iný peptid a pôsobia teda ako transferázy aminokyselín. Enzým reaguje len s peptidmi alebo látkami peptidom podobnými obsahujúcimi terminálny glutamát spojený so zvyškom zlúčeniny terminálnou karoxylovou skupinou. GMT je prítomná vo všetkých telesných bunkách okrem buniek svalových, avšak enzým prítomný v sére pravdepodobne pochádza hlavne z hepatobiliárneho systému. Vzostup GMT je známkou poškodenia pečene vždy, keď sú zvýšené taktiež enzýmy špecifické pre pečeň, ako je ALT, GLDH či CHE. GMT má však len malý význam pri rozlíšení medzi rôznymi typmi ochorenia pečene. GMT stúpa dramaticky v prípadoch intrahepatickej a posthepatickej biliárnej obštrukcie. Pri zistení obštrukčnej žltačky, cholangiitídy a cholecystitídy je citlivejšia než alkalická fosfatáza, k jej vzostupu dochádza časnejšie a pretrváva dlhšie. GMT je zvýšená taktiež u pacientov s infekčnou hepatitídou, steatózou, pri akútnej a chronickej pankreatitíde a u pacientov liečených antikonvulznými liekmi, ako je fenytoín a fenobarbital. Pretože sú zvýšené hodnoty GMT pozorované u pacientov s alkoholickou cirhózou a vo väčšine sér ľudí, ktorí sú ťažkí pijaci alkoholu, má GMT význam pri zistení alkoholizmu, alkoholického poškodenia pečene a pri monitorovaní abstinencie alkoholu. Enzým je užitočný taktiež v pomere k HDL-cholesterolu v prípadoch nadmerného užívania alkoholu, k alkalickej fosfatáze v prípadoch alkoholického ochorenia pečene a k aspartát-aminotransferáze pri odlíšení neonatálnej hepatitídy od biliárnej atresie.

Referenčné hodnoty:

Dospelí:
Muži: 0,02 – 0,92 µkat/L
Ženy: 0,02 – 0,63 µkat/L

Deti:
Muži:
1R 0,02 – 0,65 µkat/L
12R 0,05 – 0,37 µkat/L
18R 0,03 – 0,70 µkat/L
Ženy:
1R 0,02 – 0,65 µkat/L
12R 0,07 – 0,37 µkat/L
18R 0,07 – 0,40 µkat/L

Pokyny na odber:

Sérum – Plastová skúmavka s deliacimi granulami/gélom

Interferencie:

• hemolýza – Interferencia menej než 5% až do 2,5g/L hemoglobínu
• ikterita – Interferencia menšia ako 3% až do 40 mg/dL alebo 684 μmol/L bilirubínu
• lipémia – Interferencia menej než 5% až do 1000mg/dL Intralipidu

Kritérium pre doordinovanie vyšetrenia:

2 dni

Zdroj:

Návod na použitie BLOSR6X20 04 GGT Enzyme

Klinický význam:

Asi 25 % celkového cholesterolu v sére sa transportuje ako frakcia HDL. Mnohé klinické a epidemiologické štúdie ukázali silný opačný súvis medzi HDL-cholesterolom a výskytom choroby koronárnych artérií. Bolo navrhnuté, že absorpcia a transport cholesterolu z periférneho tkaniva do pečene pôsobí ako ochranný faktor proti vzniku aterosklerotických plakov. Stanovenie HDL- cholesterolu je preto dôležité pre interpretáciu jednotlivých stanovení cholesterolu. Nízky HDL-cholesterol je rizikový faktor nezávislý od koncentrácie celkového cholesterolu a je významným prognostickým údajom rizika choroby koronárnych artérií. Meranie HDL-cholesterolu sa používa na skoré rozpoznanie rizika aterosklerózy a môže sa tiež použiť na sledovanie jednotlivcov počas liečby liekmi na zníženie obsahu tukov v krvi.

Referenčné hodnoty:

1,04 – 1,55 mmol/L

Pokyny na odber:

Sérum – Plastová skúmavka s deliacimi granulami/gélom

Interferencie:

Sérum

• hemolýza – Interferencia menej než 3% až do 5g/L hemoglobínu
• ikterita – Interferencia menšia než 3 % až do 40 mg/dL alebo 684 µmol/L bilirubínu
• lipémia – Interferencia menej než 10% až do 900mg/dL Intralipidu

Kritérium pre doordinovanie vyšetrenia:

2 dni

Zdroj:

Návod na použitie BLOSR6X87 03 HDL Metabolite

Klinický význam:

Elektrolyty ovplyvňujú väčšinu metabolických procesov. Slúžia na udržiavanie osmotického tlaku a hydratácie rôznych častí tela s obsahom tekutín, správneho pH tela a reguláciu správnych funkcií srdca a svalov. Elektrolyty sa tiež podieľajú na oxidačno-redukčných reakciách a sú dôležitou súčasťou alebo kofaktormi v enzymatických reakciách. Draslík je hlavný intracelulárny katión a primárny intracelulárny pufor. Podieľa sa na udržiavaní elektrického potenciálu nervového systému a svalovej dráždivosti, acidobázickej rovnováhy a osmotického tlaku. Koncentrácia sérového draslíka závisí od aldosterónu (↑), reabsorpcie sodíka (↓), acidobázickej rovnováhy – pri alkalóze sa jeho sérová koncentrácia znižuje, draslík sa presúva do bunky, pri acidóze je to naopak. Účelom testu je hodnotenie klinických príznakov s ohľadom na hladinu draslíka – hlavne u intenzívne liečených pacientov, monitorovanie obličkových funkcií, hodnotenie nervovosvalových porúch, monitorovanie acidobázy a metabolizmu glukózy, monitorovanie liečby diuretikami a hypertenzie atď

Referenčné hodnoty:

3,5-5,1 mmol/L

Pokyny na odber:

Sérum – Plastová skúmavka s deliacimi granulami/gélom

Interferencie:

Sérum/Plazma

• hemolýza – neodporúča sa stanovovať
• lipémia – neodporúča sa stanovovať

Kritérium pre doordinovanie vyšetrenia:

2 dni

Zdroj:

Návod na použitie BL68320.04 ISE

Klinický význam:

Kreatinín je metabolický produkt kreatínu a fosfokreatínu a oba sa nachádzajú takmer výlučne vo svaloch. Preto je tvorba kreatinínu úmerná svalovej hmote a zo dňa na deň je málo premenlivá. Meranie kreatinínu sa používajú pri diagnostike a liečbe ochorenia obličiek a je užitočné taktiež pri hodnotení glomerulárnej funkcie obličiek a pri monitorovaní renálnej dialýzy. Sérová hladina sa však pri drobnom poškodení obličiek nemení a reaguje pomalšie než dusík z močoviny v krvi (BUN) na hemodialýzu počas  liečby zlyhania obličiek. Kreatinín v sére a dusík močoviny (BUN) sa používajú na rozlíšenie prerenálnej a postrenálnej (obštruktívnej) azotémie. Nárast dusíka močoviny v sére bez sprievodného nárastu kreatinínu v sére je kľúčovým ukazovateľom pri renálnej azotémie. Pri postrenálnom stave, kedy dochádza k obštrukcii prietoku moču, napríklad pri zhubnom nádore, nefrolitiáze a prostatizme, dochádza k nárastu hladiny v sére,  plazme aj v moči. V týchto prípadoch je nárast BUN neúmerne vyšší kvôli zvýšenej spätnej difúzii moču. Hodnota kreatinínu v sére sa líši v závislosti na veku, telesnej hmotnosti, rase a pohlaví. U niektorých pacientov s menším objemom svalovej hmoty, u kachetických pacientov, u pacientov s amputovanými končatinami a u starších pacientov môže byť táto hodnota nižšia. Hladina kreatinínu v sére, ktorá by bola obvykle považovaná za normálnu, nevylučuje porušenú renálnu funkciu.

Referenčné hodnoty:

Dospelí

Ženy: 49-90 µmol/L

Muži: 64-104 µmol/L

Deti

do 1 týždňa: 22-90 µmol/L

do 1 roka: 11-34 µmol/L

1 – 15 rokov: 21-65 µmol/L

Pokyny na odber:

Sérum –  Plastová skúmavka s deliacimi granulami/gélom

Interferencie:

• hemolýza – Interferencia menej než 5% až do 5g/L hemoglobínu
• ikterita – Interferencia menšia ako 7% až do 40 mg/dL alebo 684 μmol/L bilirubínu
• lipémia – Interferencia menej než 10% až do 700mg/dL Intralipidu

Kritérium pre doordinovanie vyšetrenia:

2 dni

Zdroj:

Návod na použitie BLOSR6X204 03 CREA Metabolite

Krvný obraz je základné screeningové vyšetrenie. Zahŕňa vyšetrenie bielych krviniek (leukocytov) a diferenciálneho rozpočtu krvných elementov, čo je percentuálne zastúpenie ich jednotlivých typov (neutrofily, bazofily, eozinofily, lymfocyty a monocyty), ďalej vyšetrenie červených krviniek (erytrocytov) vrátane ich objemu a množstva hemoglobínu, počet krvných doštičiek (trombocytov). Test sa odporúča ako základné alebo skríningové vyšetrenie vrátane preventívnych prehliadok a predoperačného vyšetrenia, a pri: podozrení na hematologické ochorenie, infekčných a parazitárnych ochoreniach, užívaní niektorých liekov, malígnych ochoreniach krvotvorby, prípadne ako doplňujúce vyšetrenie pri širokej škále systémových ochorení.

Referenčné hodnoty:

Pokyny na odber:

Plazma – Plastová skúmavka s EDTA

Klinický význam:

Kyselina močová je konečným produktom metabolizmu purínov. V priebehu katabolických dejov sú nukleovej kyseliny pochádzajúce z bunkových jadier vlastného organizmu aj potravy štiepené na nukleotidy, nukleozidy a bázy, ktoré sú v záverečnej fáze sčasti premieňané enzýmom xantínoxidázou na kyselinu močovú.

Kyselina močová je zlúčenina zle rozpustná vo vode. Pri pH pod 5,5, ktoré býva v moči, je väčšina molekúl kyseliny močovej v nedisociovanej a teda menej rozpustnej forme. Kyselina močová môže potom vytvárať kryštáliky, popr. konkrementy. K zníženiu rozpustnosti kyseliny močovej prispieva chlad. So stúpajúcim pH sa jej rozpustnosť zvyšuje.

Stanovenie kyseliny močovej sa využíva pri diagnostike a liečení renálnych a metabolických porúch, zahrňujúcich zlyhanie obličiek, dnu, leukémie, psoriázu, hladovanie, alebo pri iných malígnych ochoreniach a u pacientov užívajúcich cytotoxické lieky.

Referenčné hodnoty:

Ženy: 154,7-357,0 µmol/L
Muži: 208,3-428,4 µmol/L

Pokyny na odber:

Sérum – Plastová skúmavka s deliacimi granulami/gélom

Kritérium pre doordinovanie vyšetrenia:

2 dni

Klinický význam:

Laktátdehydrogenáza, NAD+ oxidoreduktáza, katalyzuje reverzibilnú oxidáciu L-laktátu na pyruvát za použitia NAD+ ako príjemcu vodíka. Nachádza sa vo všetkých telesných bunkách a vždy je prítomná v bunkovej cytoplazme. Enzým má molekulárnu váhu 134 000 a skladá sa zo štyroch peptidových reťazcov 2 typov: M a H. Celková LDH merateľná v sére pozostáva z aktivít 5 izoenzýmov LDH-1 až LDH-5, ktoré sa líšia zložením svojich podjednotiek. Pretože je koncentrácia LDH v tkanivách 500 krát vyššia než v plazme, poškodenie aj malej časti tkaniva môže viesť k významnému vzostupu aktivity LDH v sére. Hlavný význam LDH teda spočíva v zistení menšieho poškodenia tkaniva. Vysoké špecifické aktivity enzýmu sa nachádzajú v pečeni, srdcovom svale, kostrovom svale, obličkách a erytrocytoch. Infarkt myokardu je obvykle spojený s 3-4-násobným zvýšením celkovej LDH; k podobnému vzostupu LDH môže dôjsť pri myokarditíde, srdcových arytmiách, po elektrickej kardioverzii a po náhrade chlopne. Po náhrade chlopne protézou existuje tesná korelácia medzi hladinou LDH a skrátenou dobou prežitia erytrocytov. Zistenie LDH je teda spoľahlivou metódou na kvantifikáciu miery hemolýzy. Zvýšenie aktivity LDH je pozorované pri poškodení pečene, ale toto zvýšenie nebýva tak vysoké, ako býva zvýšenie aminotransferáz. Zvýšenie je obzvlášť vysoké (desaťnásobok horného limitu normálu) pri toxickej hepatitíde so žltačkou; trochu nižšie hodnoty bývajú pozorované pri vírovej hepatitíde a infekčnej mononukleóze. Pomer LDH/AST sa môže použiť na rozlíšenie medzi prehepatálnou žltačkou spôsobenou hemolýzou alebo dyserytropoézou pri pečeňovej žltačke. Pri svalovej dystrofii typu Duchenne sú zvýšené hodnoty LDH nachádzané roky pred objavením sa klinických symptómov a v priebehu choroby sa môže aktivita zväčšiť približne 5-krát. Zvýšené hodnoty LDH môžu byť prítomné pri spinálnej svalovej atrofii Aran-Duchenne a Kugelberg-Welander, dermatomyozitíde, polymyozitíde a následkom intenzívneho telesného cvičenia. Medzi ostatné choroby, ktoré môžu spôsobiť zvýšenú aktivitu LDH, patrí infarkt obličky, chronické ochorenie glomerúl, šok, pľúcna embólia/infarkt a hemolytická a megaloblastická anémia.

Referenčné hodnoty:

Pokyny na odber:

Sérum – Plastová skúmavka s deliacimi granulami/gélom

Interferencie:

Sérum

• ikterita – Interferencia menšia než 3 % až do 40 mg/dL alebo 684 µmol/L bilirubínu
• lipémia – Interferencia menej než 3% až do 1000mg/dL Intralipidu

Kritérium pre doordinovanie vyšetrenia:

2 dni

Zdroj:

Návod na použitie BLOSR6X28 03 Enzyme

Klinický význam:

LDL-cholesterol (LDL C) predstavuje najväčšiu časť molekuly LDL a vzniká pôsobením lipoproteínlipázy na VLDL. LDL-cholesterol hrá významnú úlohu pri vzniku choroby koronárnych artérií (CHD), s mnohými klinickými a epidemiologickými štúdiami, ktoré preukazujú jeho aterogénne vlastnosti. LDL-cholesterol má najväčšiu súvislosť s koronárnou mortalitou zo všetkých tukových a lipoproteínových parametrov (štúdia GRIPS), s kombináciou zvýšenej hladiny LDL-cholesterolu a zvýšených hladín triglyceridov, čo predstavuje osobitne vysoké riziko. Hodnotenie LDL-cholesterolu poskytuje skoré rozpoznanie rizika aterosklerózy a možno ho použiť na stanovenie odpovede na terapiu znižujúcu lipidy pomocou liekov. Vysoké hladiny LDL-cholesterolu sú spojené so zvýšeným kardiovaskulárnym rizikom a familiárnou hyperlipidémiou. Znížené hladiny LDL-cholesterolu možno nájsť pri malabsorpcii a malnutrícii.

Referenčné hodnoty:

Sérum/plazma 1,2 – 3,35  mmol/L

Pokyny na odber:

Sérum – Plastová skúmavka s deliacimi granulami/gélom

Interferencie:

• hemolýza – Interferencia menej než 5% až do 5g/L hemoglobínu
• ikterita – Interferencia menej než 5 % až do 40 mg/dL alebo 684 µmol/L bilirubínu
• lipémia – Interferencia menej než 10 % až do 11,3 mmol/L triglyceridu

Kritérium pre doordinovanie vyšetrenia:

2 dni

Zdroj:

Návod na použitie BLOSR6X83 02 LDL Metabolite

Klinický význam:

Lipáza je vytváraná v bunkách pankreatických acinov a hydrolyzuje dlhé reťazce esterov mastných kyselín a glycerolu, vo vode nerozpustných. Meranie lipázy v sére a plazme sa používa výlučne pri vyšetrení porúch pankreasu, obvykle pankreatitídy. Sérová lipáza môže byť zvýšená pri akútnej pankreatitíde, akútnej exacerbácii chronickej pankreatitídy a pri obštrukčnej pankreatitíde, pri ťažkom akútnom zápale s hodnotami až 80-krát vyššími, než je horná hranica normálu. Je nutné však poznamenať, že ťažká deštrukcia buniek acinov v neskorších štádiách chronickej pankreatitídy má za následok pokles množstva enzýmu, ktoré vstupuje do obehu. Preto pri tejto chorobe nie je vzácne žiadne alebo len ľahké zvýšenie lipázy. Pri akútnom syndróme horného brušného kvadrantu býva zistená hyperlipazémia s hodnotami až 5-krát vyššími, než je horná hranica normálu, pri penetrujúcom duodenálnom vrede, divertikle duodena, cholecystitíde a ileu, kde dochádza taktiež k postihnutiu pankreasu. Hodnoty lipázy sú taktiež zvýšené pri renálnej insuficiencii, obzvlášť keď je nutná dialýza. Taktiež vyšetrenie biliárneho traktu endoskopickou retrográdnou pankreatografiou a liečba opiátmi môžu viesť k zvýšeniu sérovej lipázy. K ľahkému zvýšeniu taktiež často dochádza pri diabetickej ketoacidóze, vírusovej hepatitíde, epidemickej parotiditíde, brušnom týfe a sarkoidóze, následkom postihnutia pankreasu.

Referenčné hodnoty:

Dospelí: < 1,12 µkat/L
<1 rok: 0 – 0,13 µkat/L
1-9 rok: 0,08 – 0,52 µkat/L
10-18 rok: 0,12 – 0,65 µkat/L

Pokyny na odber:

Sérum – Plastová skúmavka s deliacimi granulami/gélom

Interferencie:

• hemolýza – Interferencia menej než 10% až do 5g/L hemoglobínu
• ikterita – Interferencia menšia ako 10 % až do 12 mg/dL alebo 205 µmol/L bilirubínu
• lipémia – Interferencia menšia ako 10 % až do 80 mg/dL Intralipidu

Kritérium pre doordinovanie vyšetrenia:

2 dni

Zdroj:

Návod na použitie BLOSR6X30 05 LIPASE Enzyme

Klinický význam:

Vyšetrenie moču je najdôležitejšou vyšetrovacou metodikou pri stanovovaní diagnózy v prípade ochorenia obličiek a močových ciest. V bezpríznakových formách ochorenia obličiek je často jediný príznak choroby pozitívny nález v moči. Rovnako nemenej dôležité je sledovanie priebehu a vývoja choroby pomocou opakovaného vyšetrovania moču. Bez podrobného vyšetrenia moču nie je možné stanoviť typ choroby. Odoberá sa čerstvý moč.

Referenčné hodnoty:

Erytrocyty – 0 – 10 n/1μL
Leukocyty – 0 – 25 n/ μL
Valce – 0 – 2 n/ μL

Pokyny na odber:

Moč – plastová skúmavka

Kritérium pre doordinovanie vyšetrenia:

v deň odberu

Zdroj:

Návod na použitie IRIS iQ200

Klinický význam:

Sodík je hlavný extracelulárny katión. Jeho funkciou je kontrola objemu extracelulárnej tekutiny, udržiavanie acidobázickej rovnováhy, osmolality a elektrického potenciálu v nervovosvalovom systéme. Účelom testu je práve hodnotenie rovnováhy tekutina – elektrolyt a acidobázy a s nimi spojených nervovosvalových, obličkových a nadobličkových funkcií.

Referenčné hodnoty:

136-146 mmol/L

Pokyny na odber:

• Sérum – Plastová skúmavka s deliacimi granulami/gélom

Interferencie:

• Sérum/plazma – hemolýza – neodporúča sa stanovovať
• lipémia – neodporúča sa stanovovať

Kritérium pre doordinovanie vyšetrenia:

2 dni

Zdroj:

Návod na použitie BL68320.04 ISE

Klinický význam :

Triacylglyceroly sú estery mastných a glycerolu. Do tela sú privádzané potravou spolu s ostatnými druhmi tukov alebo v prípade ich nedostatku sú syntetizované v organizme. Po absorbcii v čreve sú prenášané chylomikrónami, ktoré sú v krvnom obehu rozkladané lipoproteínovou lipázou. Z TAG vznikajú glycerol a voľné mastné kyseliny, ktoré sú transportované do buniek a oxidované v procese beta-oxidácie. Pre telo predstavujú hlavný zdroj energie – majú najvyššiu kalorickú hodnotu. Pri ich zvýšenom príjme, nedostatku pohybu, fajčení, nadmernom pití alkoholu dochádza k ich ukladaniu do ľudských tukových buniek a tým k zmnoženiu tukového tkaniva. Obezita predstavuje významný rizikový faktor kardiovaskulárnych ochorení a je považovaná za epidémiu 21. storočia.

Zvýšené hodnoty možno nájsť napr. pri príjme stravy bohatej na tuky, poruche lipidového metabolizmu, nedostatku pohybu, hypotyreóze, nekompenzovanom diabete 2.typu, chorobách pečene,obličiek, pankreatitíde, alkoholizme, užívaní orálnej antikoncepcie

Referenčné hodnoty:

0,1-1,7 mmol/L

Pokyny na odber:

Sérum – Plastová skúmavka s deliacimi granulami/gélom

Interferencie:

hemolýza – Interferencia menej než 3% až do 5g/L hemoglobínu

ikterita – Interferencia menšia než 3 % až do 40 mg/dL alebo 684 µmol/L bilirubínu

  Kritérium pre doordinovanie vyšetrenia:

2 dni

Zdroj: Návod na použitie BLOSR6X118 03 TRIG Metabolite

Klinický význam:

Testosterón sa považuje za jeden z kľúčových androgénnych steroidov.
U mužov je vylučovaný v semenníkoch a kôre nadobličiek a u žien v kôre
nadobličiek a vaječníkoch. Produkovaný je tiež v periférnych tkanivách
z androstendiónu. U mužov je testosterón syntetizovaný takmer výlučne v Leydigových bunkách v semenníkoch. Vylučovanie testosterónu je regulované luteinizačným
hormónom (LH) a testosterón stimuluje rozvoj sekundárnych pohlavných
charakteristík, ako je napr. rast pubického, faciálneho a axilárneho ochlpenia
a prídavných sexuálnych orgánov. Väčšina testosterónu v obehu je viazaná
na transportný proteín (SHBG = pohlavný hormón viažuci globulín).
U žien sa malé množstvo testosterónu tvorí v ováriách, nadobličkách
a periférne tukovom tkanive. Sérová koncentrácia testosterónu je u žien cca
10-krát nižšia ako u mužov. Vo fyziologických koncentráciách nemajú androgény
špecifické účinky na ženy. Zvýšená produkcia testosterónu u žien môže
spôsobiť virilizáciu (v závislosti na zvýšení).

Referenčné hodnoty:

 Pokyny na odber:

Sérum – Plastová skúmavka s deliacimi granulami/gélom

Interferencie:

Stanovenie nie je ovplyvnené ikterom (bilirubín < 513 µmol/L alebo < 03 mg/dL) hemolýzou (hemoglobín <0,372 mmol/L nebo ≤ 0,60 g/dL) lipémiou (Intralipid  < 1000 mg/dL), biotínom (< 123 nmol/L alebo <  30 ng/mL)

Kritérium pre doordinovanie vyšetrenia:

2 dni

Zdroj: Návod na použitie Testosterone, Roche

Klinický význam:

Prostatický špecifický antigén (PSA) je glykoproteín (molekulová hmotnosť 30000-34000 daltonov) so štruktúrou blízkou glandulárnym kalikreínom. Má funkciu serínovej proteinázy. Proteolytická aktivita PSA v krvi je inhibovaná tvorbou ireverzibilných komplexov s inhibítormi proteázy, ako sú alfa-1-antichymotrypsin (ACT) a alfa-2-makroglobulín. Okrem týchto komplexov je cca 10-30% PSA v krvi aj vo voľnej forme, ale je proteolyticky inaktívny. Pitevné nálezy ukázali, že karcinóm prostaty je celkom bežným ochorením. U mužov vo veku 70-79 rokov bol zistený výskyt 36-51%. Väčšina týchto nádorov je indolentných, tj. bez symptómov, a relatívne benígnych. Pri nameraní zvýšených hodnôt PSA je nevyhnutné zohľadniť možnosť, že nález je indolentný, a tomu potom prispôsobiť ďalšie kroky. Zistilo sa však, že zavedenie skríningu PSA znížilo mortalitu súvisiacu s karcinómom prostaty. Pre zvýšenie prediktívnej správnosti merania PSA boli navrhnuté rôzne modely. PSA je tiež prítomný v parauretrálnych a análnych žľazách, ako aj v prsnom tkanive alebo pri karcinóme prsníka, nízke hladiny PSA možno detekovať aj v sérach žien. PSA môže byť stále zistiteľný dokonca aj po radikálnej prostatektómii. Hlavnou oblasťou, kde sa vyšetrenie PSA využíva, je sledovanie vývoja a účinnosti liečby pacientov s karcinómom prostaty alebo u pacientov podstupujúcich hormonálnu liečbu.Rýchlosť poklesu hodnôt PSA až na nedetekovateľnú úroveň po rádioterapii, hormonálnu terapiu alebo po radikálnym chirurgickom zákroku u prostaty poskytuje informáciu o úspešnosti liečby.
Zápal alebo poškodenie prostaty (napr. pri retencii moču alebo po vyšetrení rekta, cystoskopii, kolonoskopii, transuretrálnej biopsii, liečbe laserom alebo ergometria) môžu viesť k rôzne výraznému zvýšeniu koncentrácie PSA, ktoré môže trvať rôznu dobu.

Referenčné hodnoty:

Pokyny na odber:

Sérum – Plastová skúmavka s deliacimi granulami/gélom

Interferencie:

Stanovenie nie je ovplyvnené ikterom (bilirubín < 1112 µmol/L alebo < 65 mg/dL) hemolýzou (hemoglobín <1,4 mmol/L nebo ≤ 2,2 g/dL) lipémiou (Intralipid < 1500 mg/dL), biotínom (< 246 nmol/L alebo < 60 ng/mL)

Kritérium pre doordinovanie vyšetrenia:

2 dni

Zdroj:

Návod na použitie tota PSA, Roche

Klinický význam:

Tyreostimulačný hormón (TSH, tyreotropín) je glykoproteín s molekulovou hmotnosťou cca 30000 daltonov, pozostávajúci z dvoch podjednotiek. β‑podjednotka nesie pre TSH špecifickú imunologickú a biologickú informáciu, α‑reťazec nesie druhovo špecifickú informáciu a má identickú sekvenciu aminokyselín ako α‑reťazce LH, FSH a hCG. TSH sa tvorí v špecifických bazofilných bunkách predného laloku hypofýzy a podlieha cirkadiánnej sekréčnej sekvencii. Uvoľňovanie TSH z hypofýzy (tyreotropný hormón) je centrálnym regulačným mechanizmom biologickej aktivity tyreoidných hormónov. TSH má stimulačný účinok na všetky stupne tvorby a sekrécie hormónov štítnej žľazy a má tiež proliferatívny účinok. Stanovovanie TSH slúži ako iniciálny test v diagnostike porúch štítnej žľazy. Už nepatrná zmena v koncentrácii voľných hormónov štítnej žľazy prináša omnoho väčšiu zmenu v hladine TSH. TSH je veľmi citlivým a špecifickým parametrom na posúdenie tyreoidnej funkcie a zvlášť je vhodný pri skorej detekcii alebo vylúčení chorôb centrálneho regulačného okruhu medzi hypotalamom, hypofýzou a štítnou žľazou.

Referenčné hodnoty:

Sérum: 0,38 – 5,33 mIU/L

Pokyny na odber:

Sérum – Plastová skúmavka s deliacimi granulami/gélom

Interferencie:

Stanovenie nie je ovplyvnené ikterom (bilirubín < 701 µmol/L alebo <41mg/dL) hemolýzou (Hb < 0.621 mmol/L alebo < 1 g/dL), lipémiou (Intralipid < 1500 mg/dL) , biotínom (< 102nmol/L alebo < 25 ng/mL)

Kritérium pre doordinovanie vyšetrenia:

2 dni

Zdroj:

Návod na použitie TSH, Roche