Trávenie

Klinický význam:

Albumín je prevládajúcim proteínom v ľudskej plazme, predstavuje 55 – 65 % celkového proteínu. Jeho základné biologické funkcie spočívajú v transporte a uchovávaní širokej palety ligandov na udržanie onkotického tlaku plazmy a slúži ako zdroj endogénnych aminokyselín. Albumín viaže a solubilizuje nepolárne zlúčeniny, ako je plazmatický bilirubín a mastné kyseliny s dlhým reťazcom, a tiež aj viaže mnohé lieky. Hyperalbuminémia je zriedkavá a je spôsobená ťažkou dehydratáciou a nadmernou venóznou stázou. Hypoalbuminémia môže byť spôsobená zhoršenou syntézou, napr. pri chorobe pečene alebo pri strave s nedostatkom bielkovín; zvýšeným katabolizmom ako dôsledkom poškodenia a zápalu tkanív, zníženou absorpciou aminokyselín spôsobenou syndrómami malabsorpcie alebo malnutrície, stratou proteínov smerom von, napr. pri nefrotickom syndróme, enteropatii alebo popáleninách; a zmenenou distribúciou napr. pri ascites. Výsledky ťažkej hypoalbuminémie pri vážnej nerovnováhe intravaskulárneho onkotického tlaku spôsobujúceho vznik edému. Merania koncentrácií albumínu sú dôležité pre pochopenie a interpretáciu hladín vápnika a horčíka, lebo tieto ióny sú viazané na albumín, a tak zníženie hladín albumínu zodpovedá priamo za pokles ich koncentrácií.

Referenčné hodnoty:

Sérum 35 – 52 g/L

Pokyny na odber:

Sérum – Plastová skúmavka s deliacimi granulami/gélom

Interferencie:

• hemolýza – Interferencia menšia ako 10 % pri max. 4,5 g/L hemoglobínu
• ikterita – Interferencia menšia ako 10 % až do 40 mg/dL alebo 684 µmol/L bilirubínu
• lipémia – Interferencia menej než 10% až do 800mg/dL Intralipidu

Kritérium pre doordinovanie vyšetrenia:

2 dni

Zdroj:

Návod na použitie BLOSR6X02 03 ALB Metabolite

Klinický význam:

Alkalická fosfatáza (ALP) je prítomná takmer vo všetkých telesných tkanivách, a je umiestnená na bunkovej membráne. Zvlášť vysoké koncentrácie sú v intersticiálnom epiteli, obličkových tubuloch, kostiach (osteoblastoch), pečeni a placente. Presná metabolická funkcia ALP dosiaľ nebola plne objasnená, enzým je však spojovaný s črevným transportom lipidov a s kalcifikáciou kostí. ALP pochádza v približne rovnakom podiele z pečene a z kostného systému. Približne 25 % zdravých jedincov má tiež črevnú ALP, ktorá predstavuje približne 10 % celkovej ALP vo vzorke na lačno. Ku zvýšeniu celkovej ALP môže dôjsť z fyziologických príčin, alebo príčinou môže byť ochorenie pečene alebo kostí. K fyziologickému zvýšeniu dochádza v tehotenstve od 2. trimestra ďalej následkom placentárnej ALP, u detí vo fáze rastu dôsledkom kostnej ALP a postprandiálne u jednotlivcov s krvnou skupinou B a O, ktorí secernujú substanciu H (intestinálna ALP). Nejčastejšou príčinou zvýšenej ALP je ochorenie pečene a žlčových ciest, pričom u pacientov s ochorením pečene a žlčových ciest sú patologické hladiny ALP zistené v približne 60 %. Hladiny ALP môžu byť zvýšené tiež u primárnych ochorení kostí, ako je osteomalácia, osteogenesis imperfecta, intoxikácia vitamínom D a primárne kostné nádory. Hladina ALP môže byť zvýšená u sekundárnych ochorení kostí, ako sú kostné metastázy, a u chorôb ako je napr. mnohopočetný myelóm, akromegália, obličková nedostatočnosť, hypertyreoidizmus, ektopické osifikácie, sarkoidóza, kostná tuberkulóza a hojace sa fraktúry. U ochorení kostí, ako je Pagetova choroba, rachitis z nedostatku vitamínu D a kostné metastázy, je aktivita ALP v neprítomnosti súčastného chronického ochorenia pečene dobrým indikátorom kostnej aktivity. Celková ALP je iba občas zvýšená u niektorých metabolických kostných ochorení, ako je napr. hyperparatyreoidizmus, osteopénia alebo osteoporóza. Znížená hladina ALP býva u kongenitálnej hypofosfatázie, hypoparatyreoidizme, achondroplázie, adynamickej kostnej choroby u dialyzovaných pacientov, hypofyzárneho nanizmu, chronickej choroby z ožiarenia a malnutričných stavov.

Referenčné hodnoty:

Sérum

Pokyny na odber:

Sérum – Plastová skúmavka s deliacimi granulami/gélom

Interferencie:

• hemolýza – Interferencia menej než 10% až do 4,5g/L hemoglobínu
• ikterita – Interferencia menšia ako 10 % až do 28 mg/dL alebo 479 µmol/L bilirubínu
• lipémia – Interferencia menej než 3% až do 1000mg/dL Intralipidu

Kritérium pre doordinovanie vyšetrenia:

2 dni

Zdroj:

Návod na použitie BLOSR6X06 03 ALP Enzyme

Klinický význam:

ALT je aminotransferáza, skupina enzýmov, ktoré prenosom aminoskupín katalyzujú reverzibilnú transformáciu α-ketokyselín na aminokyseliny. Pretože špecifická aktivita ALT v pečeni je približne 10krát vyššia ako aktivita v srdci či kostrovom svale, je nutné na ALT pozerať ako na indikátor ochorenia pečeňového parenchýmu. ALT je prítomná v cytosole hepatocytov, a zvýšená hladina v sére ukazuje na poškodenie celistvosti plazmatickej membrány hepatocytov. ALT má pri hepatobiliárnych ochoreniach vyššiu senzitivitu ako AST. Aktivita >50 krát vyššia ako je horný limit normálu je väčšinou spojená s akútnou vírusovou hepatitídou, akútnymi poruchami perfúzie pečene a akútnou pečeňovou nekrózou po prehltnutí toxických látok, vrátane paracetamolu a karbón tetrachloridu. Významne zvýšené hladiny ALT v sére môžu byť u rôznych ochorení postihujúcich pečeň, vrátane hepatitídy, mononukleózy a cirhózy. Zvýšené hladiny ALT môžu byť zistené u hepatitídy a iných pečeňových ochorení pred nástupom zreteľných klinických príznakov, ako je napr. žltačka. Hladiny viac ako 15 krát vyššie ako horný limit normálu vždy znamenajú akútnu hepatocelulárnu nekrózu vírusového, toxického alebo obehového pôvodu. Zvýšené hladiny ALT môžu byť zistené tiež u cirhotickej a mimopečeňovej cholestáze. Ľahký alebo stredne závažný vzostup hladiny ALT môže byť pozorovaný tiež po požití alkoholu alebo podaní liekov vrátane penicilínu, salicylátov či opiátov.

Referenčné hodnoty:

Ženy : 0,02 -0,60 µkat/L
Muži : 0,02 – 0,85 µkat/L

Pokyny na odber:

Sérum – Plastová skúmavka s deliacimi granulami/gélom

Interferencie:

• hemolýza – Interferencia menej než 10% až do 5g/L hemoglobínu
• ikterita – Interferencia menšia ako 5% až do 40 mg/dL alebo 684 μmol/L bilirubínu
• lipémia – Interferencia menej než 3% až do 300mg/dL Intralipidu

Kritérium pre doordinovanie vyšetrenia:

2 dni

Zdroj:

Návod na použitie BLOSR6X07 03 ALT Enzyme

Klinický význam:

Amylázy sú skupinou hydroláz, ktoré štiepia komplexné sacharidy zložené z jednotiek alfa-D-glukózy spojené s uhlíkovými atómami 1 a 4 na susediacich zvyškoch glukózy. V tele sa amylázy nachádzajú vo viacerých orgánoch a tkanivách. Najvyššia koncentrácia je prítomná v pankrease, kde sa enzým syntetizuje acinárnymi bunkami a potom vylučuje do tráviaceho traktu vývodným systémom pankreasu. Slinné žľazy tiež vylučujú amylázu účinnú na spustenie hydrolýzy škrobov, kým je potrava ešte v ústach a v pažeráku. Medzi ochorenia spôsobujúce zvýšenie alfa-amylázy v plazme patria: akútna pankreatitída, zápal príušnej žľazy, alkoholizmus, obličková nedostatočnosť a ochorenia ako napr. virová hepatitída, AIDS, brušný týfus, sarkoidóza a trauma horných brušných partií. K merateľnému vzostupu amylázy dochádza tiež po ERCP. Pri akútnej pankreatitíde stúpa amyláza po 5-6 hodinách po nástupe príznakov a ostáva zvýšená počas 2 až 5 dní. Vzostup plazmatickej aktivity neodráža závažnosť ochorenia a naopak, ťažká deštrukcia pankreasu nemusí spôsobiť významný vzostup plazmatickej koncentrácie pankreatickej alfa-amylázy. Alfa-amyláza sa vylučuje glomerulárnou filtráciou a potom sa z nej tubulmi reabsorbuje 50 %. Táto reabsorpcia sa významne znižuje pri prechodnom poškodení tubulov, pri popáleninách, v prítomnosti diabetickej ketoacidózy, pri akútnej pankreatitíde a tiež pri proteinúrii, ktorá spôsobuje zvýšenie škodlivosti alfa-amylázy. Stanovenie alfa-amylázy v moči sa indikuje pri vyšetrení hyperamylazémie spojenej s makroamylazémiou alebo obličkovou nedostatočnosťou. Hypoamylazémia bola pozorovaná pri pokročilej cystickej fibróze, ťažkom ochorení pečene a po pankreatektómii. Rovnako býva hypoamylazémia zistená u obéznych osôb ako následok zníženej koncentrácie slinnej frakcie.

Referenčné hodnoty:

Sérum/plazma 0,46 – 1,66 µkat/L

Pokyny na odber:

Sérum – Plastová skúmavka s deliacimi granulami/gélom
Plazma – Plastová skúmavka s heparínom

Interferencie:

Sérum/Plazma

• hemolýza – Interferencia menej než 10% až do 5g/L hemoglobínu
• ikterita – Interferencia menšia než 3 % až do 40 mg/dL alebo 684 µmol/L bilirubínu
• lipémia – Interferencia menej než 3% až do 1000mg/dL Intralipidu

Kritérium pre doordinovanie vyšetrenia:

Sérum: 2 dni

Zdroj:

Návod na použitie BLOSR6X82 01 Enzyme

Klinický význam:

AST sa vyskytuje v mnohých orgánoch vrátane pečene, srdečného svalu, kosterného svalu, mozgu, obličiek, pľúc, pankreasu, erytrocytov a leukocytov, pričom najvyššia aktivita sa nachádza v pečeni a kostrovom svalstve. Vyšetrenie AST je indikované v diagnostike, diferenciálnej diagnostike a monitorovaní chorôb hepatobiliárneho systému, pri infarkte myokardu a poškodení kostrového svalstva. Vyšetrenie AST môže byť uskutočnené tiež ako súčasť lekárskych skríningových vyšetrení. V niektorých prípadoch môže byť AST užitočná pri monitorovaní priebehu infarktu myokardu. Pri podozrení na akútny infarkt myokardu má AST diagnostickú senzitivitu 96 %, pričom diagnostická senzitivita za 12 hodín po nástupe príznakov je 86 %. Hodnoty AST môžu byť zvýšené pri vírusovej hepatitíde a ochorení pečene s pečeňovou nekrózou; tu dochádza často ku 20 až 50 násobnému zvýšeniu hladiny. Hodnotenie aktivity AST vo vzťahu k ALT (de Ritisov pomer; AST/ALT) je vhodný indikátor pečeňového poškodenia. Pomer < 1,0 ukazuje na ľahké postihnutie pečene a býva spojený zvlášť s ochoreniami zápalovej povahy. Pomer > 1,0 ukazuje na ťažké pečeňové ochorenie, zvyčajne s nekrózou. Zvýšené hladiny AST môžu byť zistené pri cirhóze, extrahepatickej cholestáze, progresívnej svalovej dystrofie, dermatomyozitíde, akútnej pankreatitíde, hemolýze, gangréne, poranení s crush syndrómom a pľúcnej embólie. Ľahký alebo stredne závažný vzostup hladiny AST môže byť pozorovaný tiež po požití alkoholu alebo podaní liekov vrátane penicilínu, salicylátov či opiátov.

Referenčné hodnoty:

Sérum
Ženy : 0,02 – 0,60 µkat/L
Muži: 0,02 – 0,85 µkat/L

Pokyny na odber:

Sérum – Plastová skúmavka s deliacimi granulami/gélom

Interferencie:

• hemolýza – Neodporúča sa stanovovať
• ikterita – Interferencia menšia ako 10 % až do 40 mg/dL alebo 684 µmol/L bilirubínu
• lipémia – Interferencia menšia ako 5 % až do 300 mg/dL Intralipid

Kritérium pre doordinovanie vyšetrenia:

2 dni

Zdroj:

Návod na použitie BLOSR6X09 03 AST Enzyme

Klinický význam:

Celkový sérový proteín je súčet všetkých proteínov v obehu a je významnou zložkou krvi. Merania celkového proteínu sa používajú v diagnostike a liečbe rôznych chorôb postihujúcich pečeň, obličky alebo kostnú dreň, ako aj iných metabolických alebo výživových porúch. Odchýlka celkového sérového proteínu od referenčného intervalu naznačuje výskyt dysproteinémie alebo poruchy rovnováhy tekutín. Obe ochorenia sa dajú rozlíšiť ďalším výkonom elektroforézy sérových proteínov a určením hematokritu. Pri interpretácii významu koncentrácie celkového proteínu je tiež dôležité mať podrobnejšie poznatky o jednotlivých frakciách, akými sú albumíny a globulíny.

Referenčné hodnoty:

Sérum
Dospelí: 66 – 83 g/L
Deti: 57 – 80 g/L

Pokyny na odber:

Sérum – Plastová skúmavka s deliacimi granulami/gélom

Interferencie:

• hemolýza – Interferencia menej než 10 % až do 3 g/L hemoglobínu
• ikterita – Interferencia menej než 10 % až do 24 mg/dL alebo 410 µmol/L bilirubínu
• lipémia – Interferencia menej než 10 % až do 1 000 mg/dL Intralipidu

Kritérium pre doordinovanie vyšetrenia:

2 dni

Zdroj:

Návod na použitie BLOSR6X32 03 TP Metabolite

Klinický význam:

80 – 85 % denne produkovaného bilirubínu pochádza z hemoglobínu uvoľneného rozštiepením starnúcich erytrocytov, kým zvyšných 15 – 20 % pochádza zo štiepenia proteínov obsahujúcich hém, napr. myoglobín, cytochróm, katalázy a z kostnej drene ako dôsledok neúčinnej erytropoézy. Množstvo chorôb ovplyvňuje jeden alebo viac krokov zapojených v produkcii, absorpcii, uchovávaní, metabolizme a vylučovaní bilirubínu. V závislosti od poruchy sú nekonjugovaný alebo konjugovaný bilirubín alebo obidva dôležitými prispievateľmi k výslednej hyperbilirubinémii. Hyperbilirubinémiu možno klasifikovať takto: Prehepatálna žltačka: Ochorenia prehepatálneho pôvodu najmä s nekonjugovanou hyperbilirubinémiou zahŕňajú korpuskulárne hemolytické anémie, napr. talasémiu a kosáčikovú anémiu; extrakorpuskulárnu hemolytickú anémiu, napr. reakcia na transfúziu krvi kvôli nekompatibilite ABO a Rh; novorodeneckú žltačku a hemolytické ochorenie novorodenca. Hepatálna žltačka: Choroby hepatálneho pôvodu najmä s konjugovanou hyperbilirubinémiou zahŕňajú akútnu a chronickú vírusovú hepatitídu, cirhózu pečene a hepatocelulárny karcinóm. Posthepatálna žltačka: Ochorenia posthepatálneho pôvodu najmä s konjugovanou hyperbilirubinémiou zahŕňajú extrahepatálnu cholestázu a odmietnutie transplantovanej pečene. Chronické kongenitálne hyperbilirubinémie zahŕňajú nekonjugované hyperbilirubinémie Crigler-Najjarov syndróm a Gilbertov syndróm ako aj konjugované hyperbilirubinémie Dubin-Johnsonov syndróm a Rotorov syndróm. Rozlíšenie medzi chronickými kongenitálnymi hyperbilirubinémiami a získanými typmi bilirubinémie sa vykonáva meraním frakcií bilirubínu a detekciou normálnych aktivít pečeňových enzýmov.

Referenčné hodnoty:

Sérum 5 – 21 µmol/L

Pokyny na odber:

Sérum – Plastová skúmavka s deliacimi granulami/gélom

Interferencie:

• hemolýza – Interferencia menej než 10 % až do 0,45 g/L hemoglobínu
• lipémia – Interferencia menej než 10% až do 1000mg/dL Intralipidu

Kritérium pre doordinovanie vyšetrenia:

Odporúčame nový odber

Zdroj:

Návod na použitie BLOSR6X12 03 TBili Metabolite

Klinický význam:

80 – 85 % bilirubínu produkovaného každý deň pochádza z hemoglobínu uvoľneného rozštiepením starnúcich erytrocytov, kým zvyšných 15 – 20 % pochádza zo štiepenia proteínov obsahujúcich hém, napr. myoglobín, cytochrómy, katalázy a z kostnej drene ako dôsledok neúčinnej erytropoézy. Vzhľadom na zlú rozpustnosť nekonjugovaného bilirubínu vo vode (nepriamy bilirubín) sa do pečene presúva viazaný na albumín. Vo vnútri hepatocytov sa rýchlo konjuguje s kyselinou glukuronovou a vzniká bilirubín mono-a diglukuronid (priamy bilirubín), ktorý sa potom vylučuje žlčou spolu so všetkými inými bežnými zložkami žlče. Kým predhepatálna žltačka (napr. hemolytická anémia a novorodenecká žltačka) je spojená hlavne so zvýšením nekonjugovaného bilirubínu, hodnotenie priameho bilirubínu je užitočné pri stanovení hepatálnej a posthepatálnej žltačky. Choroby hepatálneho pôvodu najmä s konjugovanou hyperbilirubinémiou zahŕňajú akútnu a chronickú vírusovú hepatitídu, cirhózu pečene a hepatocelulárny karcinóm. Ochorenia posthepatálneho pôvodu najmä s konjugovanou hyperbilirubinémiou zahŕňajú extrahepatálnu cholestázu a odmietnutie transplantovanej pečene. Chronické kongenitálne konjugované hyperbilirubinémie zahŕňajú Dubin-Johnsonov a Rotorov syndróm. Rozlíšenie medzi chronickými kongenitálnymi hyperbilirubinémiami a získanými typmi bilirubinémie sa vykonáva meraním frakcií bilirubínu a detekciou normálnych aktivít pečeňových enzýmov.

Referenčné hodnoty:

Sérum <3,4µmol/L

Pokyny na odber:

Sérum – Plastová skúmavka s deliacimi granulami/gélom

Interferencie:

• hemolýza – neodporúča sa stanovovať
• lipémia – Interferencia menej než 10 % až do 300 mg/dL Intralipidu

Kritérium pre doordinovanie vyšetrenia:

Odporúčame nový odber

Zdroj:

Návod na použitie BLOSR6X11 0 DBili Metabolite

Klinický význam:

C-reaktívny proteín (CRP) je jedným z najcitlivejších reaktantov akútnej fázy. Pri systémovej reagencii CRP Latex sa CRP dá merať až do veľmi nízkych koncentrácií, no kvôli nešpecifickosti CRP a veľkým zmenám medzi jednotlivcami sa musí interpretácia hladín CRP vykonávať opatrne, obvykle v porovnaní s predchádzajúcimi hodnotami CRP alebo inými markermi. V závislosti od použitej aplikácie (rôzne nastavenia prístrojov) sú k dispozícii dva rozsahy merania: 1. Normálne použitie (0,2 – 480 mg/L):1,2,3,4 hladiny C-reaktívneho proteínu v sére môžu dramaticky rásť po infarkte myokardu, traume, infekcii, zápale, chirurgickom zákroku alebo neoplastickej proliferácii. Zvýšenie sa vyskytne počas 24 až 48 hodín a hladina môže byť až 2 000-násobok normálnej hladiny. Štúdie ukázali, že detekcia oveľa nižších hladín CRP môže značiť zvýšené riziko pre srdcovocievne ochorenie u asymptomatických pacientov Koncentrácie CRP vyššie než 3 mg/L v dobe prijatia do nemocnice môžu predznačovať následné srdcové udalosti.

Referenčné hodnoty:

< 5 mg/L

Pokyny na odber:

Sérum – Plastová skúmavka s deliacimi granulami/gélom
Plazma – Plastová skúmavka s heparínom/EDTA

Interferencie:

• hemolýza – Interferencia menšia než 5 % až do 5 g/L hemoglobínu
• ikterita – Interferencia menšia než 5 % až do 40 mg/dL alebo 684 µmol/L bilirubínu
• lipémia – Interferencia menej než 10% až do 1000mg/dL Intralipidu

Kritérium pre doordinovanie vyšetrenia:

Odporúčame nový odber

Zdroj:

Návod na použitie BLOSR6X99 04 Specific Protein

Vyšetrenie slúži na kvantitatívne stanovenie koncentrácie enzýmu diaminooxidázy v sére. Toto vyšetrenie je vhodné pri podozrení na intoleranciu histamínu, bolestiach hlavy, migréne, začervenaniach kože, gastrointestinálnych problémoch, dýchavičnosti, ako aj pri sledovaní účinku nízkohistamínovej diéty.

Klinický význam:

V stave nalačno sú hladiny cukru v krvi regulované pečeňou, čo zaisťuje, že hladiny sa udržiavajú v presných hraniciach. Rýchly a presný spôsob, ako sa hladiny cukru v krvi nalačno regulujú, je v ostrom kontraste s rýchlym rastom hladiny cukru v krvi, ktorý nastáva po požití uhľohydrátov. Pokles hladiny glukózy v krvi na kritickú hladinu (asi 2,5 mmol/L) vedie k nefunkčnosti centrálneho nervového systému. Prejavuje sa to ako hypoglykémia a je charakterizovaná slabosťou svalov, chybami koordinácie a duševnou zmätenosťou. Ďalší pokles hladiny glukózy v krvi vedie ku hypoglykemickej kóme. Koncentrácie glukózy v krvi sú u rôznych jednotlivcov rôzne, závisí to od svalovej aktivity a časového intervalu od príjmu potravy. Tieto rozdiely sa zvyšujú ďalej v prípadoch porúch regulácie, čo sa vyskytuje pri mnohých patologických stavoch, kde sa hladina glukózy v krvi môže zvýšiť (hyperglykémia) alebo znížiť (hypoglykémia). Hyperglykémia sa najčastejšie vyskytuje ako dôsledok nedostatku buď množstva alebo účinnosti inzulínu pri ochorení známom ako diabetes mellitus (cukrovka). Táto choroba je charakterizovaná zvýšením hladiny glukózy v krvi do takej miery, že sa prekročí prahová hodnota obličiek a cukor sa vyskytuje v moči (glykozúria). Meranie obsahu glukózy v krvi sa používa ako skríningový test na diabetes mellitus, v prípadoch podozrenia na hyperglykémiu, sledovania terapie diabetes mellitus, hodnotenia metabolizmu uhľohydrátov, napr. pri diabetes v tehotenstve, akútnej hepatitíde, akútnej pankreatitíde a Addisonovej chorobe. Hypoglykémia je spojená s mnohými patologickými stavmi, akými sú syndróm respiračnej nedostatočnosti novorodencov, toxémia v tehotenstve, kongenitálne enzymatické chyby, Reyeov syndróm, požitie alkoholu, dysfunkcia pečene, nádory pankreasu  produkujúce inzulín (inzulínomy), protilátky proti inzulínu, nepankreatické novotvary, septikémia a chronické zlyhávanie obličiek.

Referenčné hodnoty:

Sérum/plazma
Dospelí : 4,1-5,9  mmol/L
Deti :     3,3-5,6 mmol/L

Pokyny na odber:

Sérum – Plastová skúmavka s deliacimi granulami/gélom
Plazma – Plastová skúmavka s heparínom

Interferencie:

Sérum

• hemolýza – Interferencia menej než 3% až do 5g/L hemoglobínu
• ikterita – Interferencia menšia ako 10% až do 40 mg/dL alebo 684 μmol/L bilirubínu
• lipémia – Interferencia menej než 10% až do 700mg/dL Intralipidu

Kritérium pre doordinovanie vyšetrenia:

Odporúčame nový odber

Zdroj:

Návod na použitie BLOSR6X21 03 GLUC Metabolite

Klinický význam:

Gamaglutamyltransferáza (GGT/GMT) patrí do skupiny peptidáz, ktoré katalyzujú prenos aminokyselín z jedného peptidu na iný peptid a pôsobia teda ako transferázy aminokyselín. Enzým reaguje len s peptidmi alebo látkami peptidom podobnými obsahujúcimi terminálny glutamát spojený so zvyškom zlúčeniny terminálnou karoxylovou skupinou. GMT je prítomná vo všetkých telesných bunkách okrem buniek svalových, avšak enzým prítomný v sére pravdepodobne pochádza hlavne z hepatobiliárneho systému. Vzostup GMT je známkou poškodenia pečene vždy, keď sú zvýšené taktiež enzýmy špecifické pre pečeň, ako je ALT, GLDH či CHE. GMT má však len malý význam pri rozlíšení medzi rôznymi typmi ochorenia pečene. GMT stúpa dramaticky v prípadoch intrahepatickej a posthepatickej biliárnej obštrukcie. Pri zistení obštrukčnej žltačky, cholangiitídy a cholecystitídy je citlivejšia než alkalická fosfatáza, k jej vzostupu dochádza časnejšie a pretrváva dlhšie. GMT je zvýšená taktiež u pacientov s infekčnou hepatitídou, steatózou, pri akútnej a chronickej pankreatitíde a u pacientov liečených antikonvulznými liekmi, ako je fenytoín a fenobarbital. Pretože sú zvýšené hodnoty GMT pozorované u pacientov s alkoholickou cirhózou a vo väčšine sér ľudí, ktorí sú ťažkí pijaci alkoholu, má GMT význam pri zistení alkoholizmu, alkoholického poškodenia pečene a pri monitorovaní abstinencie alkoholu. Enzým je užitočný taktiež v pomere k HDL-cholesterolu v prípadoch nadmerného užívania alkoholu, k alkalickej fosfatáze v prípadoch alkoholického ochorenia pečene a k aspartát-aminotransferáze pri odlíšení neonatálnej hepatitídy od biliárnej atresie.

Referenčné hodnoty:

Dospelí:
Muži: 0,02 – 0,92 µkat/L
Ženy: 0,02 – 0,63 µkat/L

Deti:
Muži:
1R 0,02 – 0,65 µkat/L
12R 0,05 – 0,37 µkat/L
18R 0,03 – 0,70 µkat/L
Ženy:
1R 0,02 – 0,65 µkat/L
12R 0,07 – 0,37 µkat/L
18R 0,07 – 0,40 µkat/L

Pokyny na odber:

Sérum – Plastová skúmavka s deliacimi granulami/gélom

Interferencie:

• hemolýza – Interferencia menej než 5% až do 2,5g/L hemoglobínu
• ikterita – Interferencia menšia ako 3% až do 40 mg/dL alebo 684 μmol/L bilirubínu
• lipémia – Interferencia menej než 5% až do 1000mg/dL Intralipidu

Kritérium pre doordinovanie vyšetrenia:

2 dni

Zdroj:

Návod na použitie BLOSR6X20 04 GGT Enzyme

Vyšetrenie je postavené na kvantitatívnom dôkaze protilátok v sére metódou ELISA.

SÉROLOGICKÉ VYŠETRENIE PROTILÁTOK TRIEDY IgG A IgA POMÁHA OBJASNIŤ:

• možné súvislosti medzi infekciou a aktuálnymi príznakmi
• prekonanú infekciu v minulosti

KEDY MÁ VYŠETRENIE ZMYSEL?

Vyšetrenie odporúčame pacientom pri:

• dyspepsii
• rôznych formách gastritídy

ČO MÔŽETE OČAKÁVAŤ OD VÝSLEDKU?

Výsledok vyšetrenia poskytuje odborný pohľad na protilátkovú odpoveď organizmu.

Je dôležité vedieť, že:

• sérologické testy hodnotia reakciu imunitného systému, nie priamu prítomnosť baktérie
• výsledok sérologického vyšetrenia musí byť hodnotený v súvislosti s klinickým stavom a s výsledkami iných laboratórnych vyšetrení
• výsledky odporúčame konzultovať s praktickým lekárom alebo gastroenterológom

V prípade záujmu vám vieme poskytnúť základnú orientáciu v náleze.

REFERENČNÉ HODNOTY

• IgG: IP < 0,8 negatívny; IP ≥ 0,8 až < 1,1 hraničný; IP ≥ 1,1 pozitívny
• IgA: IP < 0,8 negatívny; IP ≥ 0,8 až < 1,1 hraničný; IP ≥ 1,1 pozitívny

ODBER A STABILITA

• ako odberový systém sa používa skúmavka so separačným gélom/granulami
• skladovanie vzorky séra je možné 14 dní pri teplote 2 – 8 °C

INTERFERENCIE

• stanovenie nie je ovplyvnené hemolýzou (hemoglobín < 10 mg/ml), lipémiou (triglyceridy < 20 mg/ml), ikterom (bilirubín < 0,4 mg/ml).

AKO SA PRIPRAVIŤ NA ODBER?

• pred odberom je vhodné vypiť dostatočné množstvo čistej vody
• na odber nie je potrebné prísť nalačno – ľahké raňajky
• min. 24 hodín pred odberom sa neodporúča vystavovať zvýšenej fyzickej námahe, silovej a vytrvalostnej záťaži

Klinický význam:

Kalprotektín je 36,5 kDa proteín patriaci do skupiny S100 proteínov.Predstavuje až 60% obsahu rozpustného proteínu v neutrofilných granulocytoch cytozolu. Kalprotektín vďaka svojej schopnosti izolovať mangán a zinok je schopný rozpoznať bakteriostatickú a mykostatickú aktivitu porovnateľnú s antibiotikami. Zvýšené hladiny fekálneho kalprotektínu naznačuje migrácia neutrofilov do črevnej sliznice, ku ktorej dochádza počas črevného zápalu. Hlavné ochorenia, ktoré spôsobujú zvýšenú exkréciu fekálneho kalprotektínu sú zápalové ochorenia čriev, celiakia, infekčná kolitída, črevná cystická fibróza a kolorektálny nádor. Pretože je tento proteín odolný voči enzymatickej degradácii, stal sa primárnym diagnostickým markerom zápalu, ktorý sa dá ľahko merať v stolici.

Referenčné hodnoty:

negatívne: <80 µg/g

hraničné: 80-160 µg/g

pozitívne: >160 µg/g

Pokyny na odber:

Stolica vo veľkosti lieskového orieška v odberovej nádobe na to určenej

Kritérium pre doordinovanie vyšetrenia:

v deň odberu

Zdroj:

Návod na použitie Kalprotektín  Agentúra Harmony

Klinický význam:

Kreatinín je metabolický produkt kreatínu a fosfokreatínu a oba sa nachádzajú takmer výlučne vo svaloch. Preto je tvorba kreatinínu úmerná svalovej hmote a zo dňa na deň je málo premenlivá. Meranie kreatinínu sa používajú pri diagnostike a liečbe ochorenia obličiek a je užitočné taktiež pri hodnotení glomerulárnej funkcie obličiek a pri monitorovaní renálnej dialýzy. Sérová hladina sa však pri drobnom poškodení obličiek nemení a reaguje pomalšie než dusík z močoviny v krvi (BUN) na hemodialýzu počas  liečby zlyhania obličiek. Kreatinín v sére a dusík močoviny (BUN) sa používajú na rozlíšenie prerenálnej a postrenálnej (obštruktívnej) azotémie. Nárast dusíka močoviny v sére bez sprievodného nárastu kreatinínu v sére je kľúčovým ukazovateľom pri renálnej azotémie. Pri postrenálnom stave, kedy dochádza k obštrukcii prietoku moču, napríklad pri zhubnom nádore, nefrolitiáze a prostatizme, dochádza k nárastu hladiny v sére,  plazme aj v moči. V týchto prípadoch je nárast BUN neúmerne vyšší kvôli zvýšenej spätnej difúzii moču. Hodnota kreatinínu v sére sa líši v závislosti na veku, telesnej hmotnosti, rase a pohlaví. U niektorých pacientov s menším objemom svalovej hmoty, u kachetických pacientov, u pacientov s amputovanými končatinami a u starších pacientov môže byť táto hodnota nižšia. Hladina kreatinínu v sére, ktorá by bola obvykle považovaná za normálnu, nevylučuje porušenú renálnu funkciu.

Referenčné hodnoty:

Dospelí

Ženy: 49-90 µmol/L

Muži: 64-104 µmol/L

Deti

do 1 týždňa: 22-90 µmol/L

do 1 roka: 11-34 µmol/L

1 – 15 rokov: 21-65 µmol/L

Pokyny na odber:

Sérum –  Plastová skúmavka s deliacimi granulami/gélom

Interferencie:

• hemolýza – Interferencia menej než 5% až do 5g/L hemoglobínu
• ikterita – Interferencia menšia ako 7% až do 40 mg/dL alebo 684 μmol/L bilirubínu
• lipémia – Interferencia menej než 10% až do 700mg/dL Intralipidu

Kritérium pre doordinovanie vyšetrenia:

2 dni

Zdroj:

Návod na použitie BLOSR6X204 03 CREA Metabolite

Krvný obraz je základné screeningové vyšetrenie. Zahŕňa vyšetrenie bielych krviniek (leukocytov) a diferenciálneho rozpočtu krvných elementov, čo je percentuálne zastúpenie ich jednotlivých typov (neutrofily, bazofily, eozinofily, lymfocyty a monocyty), ďalej vyšetrenie červených krviniek (erytrocytov) vrátane ich objemu a množstva hemoglobínu, počet krvných doštičiek (trombocytov). Test sa odporúča ako základné alebo skríningové vyšetrenie vrátane preventívnych prehliadok a predoperačného vyšetrenia, a pri: podozrení na hematologické ochorenie, infekčných a parazitárnych ochoreniach, užívaní niektorých liekov, malígnych ochoreniach krvotvorby, prípadne ako doplňujúce vyšetrenie pri širokej škále systémových ochorení.

Referenčné hodnoty:

Pokyny na odber:

Plazma – Plastová skúmavka s EDTA

Klinický význam:

Lipáza je vytváraná v bunkách pankreatických acinov a hydrolyzuje dlhé reťazce esterov mastných kyselín a glycerolu, vo vode nerozpustných. Meranie lipázy v sére a plazme sa používa výlučne pri vyšetrení porúch pankreasu, obvykle pankreatitídy. Sérová lipáza môže byť zvýšená pri akútnej pankreatitíde, akútnej exacerbácii chronickej pankreatitídy a pri obštrukčnej pankreatitíde, pri ťažkom akútnom zápale s hodnotami až 80-krát vyššími, než je horná hranica normálu. Je nutné však poznamenať, že ťažká deštrukcia buniek acinov v neskorších štádiách chronickej pankreatitídy má za následok pokles množstva enzýmu, ktoré vstupuje do obehu. Preto pri tejto chorobe nie je vzácne žiadne alebo len ľahké zvýšenie lipázy. Pri akútnom syndróme horného brušného kvadrantu býva zistená hyperlipazémia s hodnotami až 5-krát vyššími, než je horná hranica normálu, pri penetrujúcom duodenálnom vrede, divertikle duodena, cholecystitíde a ileu, kde dochádza taktiež k postihnutiu pankreasu. Hodnoty lipázy sú taktiež zvýšené pri renálnej insuficiencii, obzvlášť keď je nutná dialýza. Taktiež vyšetrenie biliárneho traktu endoskopickou retrográdnou pankreatografiou a liečba opiátmi môžu viesť k zvýšeniu sérovej lipázy. K ľahkému zvýšeniu taktiež často dochádza pri diabetickej ketoacidóze, vírusovej hepatitíde, epidemickej parotiditíde, brušnom týfe a sarkoidóze, následkom postihnutia pankreasu.

Referenčné hodnoty:

Dospelí: < 1,12 µkat/L
<1 rok: 0 – 0,13 µkat/L
1-9 rok: 0,08 – 0,52 µkat/L
10-18 rok: 0,12 – 0,65 µkat/L

Pokyny na odber:

Sérum – Plastová skúmavka s deliacimi granulami/gélom

Interferencie:

• hemolýza – Interferencia menej než 10% až do 5g/L hemoglobínu
• ikterita – Interferencia menšia ako 10 % až do 12 mg/dL alebo 205 µmol/L bilirubínu
• lipémia – Interferencia menšia ako 10 % až do 80 mg/dL Intralipidu

Kritérium pre doordinovanie vyšetrenia:

2 dni

Zdroj:

Návod na použitie BLOSR6X30 05 LIPASE Enzyme

Klinický význam:

Test (FOB test) na kvalitatívne paralelné stanovenie ľudského hemoglobínu vo vzorkách stolice. Test je založený na imunochromatografickej metóde, pomocou ktorej sa použitím väzby špecifických protilátok rozpozná výlučne len ľudský hemoglobín.

Referenčné hodnoty:

pozit/negat

Pokyny na odber:

Stolica – plastová nádoba

Kritérium pre doordinovanie vyšetrenia:

v deň odberu

Zdroj:

Návod na použitie FOBtest, SureScreen Diagnostics Ltd.,

Klinický význam:

Pankreatická elastáza (PE) je proteolytický enzým produkovaný v acinárnych bunkách pankreasu. Uvoľňuje sa ako zymogén, ktorý sa potom v dvanástniku pomocou trypsínu mení na aktívny enzým. PE má dôležitú úlohu pri trávení a proteolyticky rozkladá bielkoviny prednostne na alanínových zvyškoch. Koncentrácia PE1 je päť- až šesťnásobne vyššia v stolici, ako keď sa dostane do dvanástnika, čo odráža celkovú stabilitu tohto biomarkera v tráviacom trakte. Počas črevného tranzitu sa nedegraduje a vo všeobecnosti nie je ovplyvnený zvýšením alebo znížením času črevnej pasáže, hoci jeho citlivosť môže byť znížená v prípadoch hnačky. Na rozdiel od iných pankreatických markerov, ako je chymotrypsín, výsledky PE1 nie sú ovplyvnené substitučnou liečbou pankreatickými enzýmami. Preto jeho koncentrácia v stolici odráža exokrinnú funkciu pankreasu.

Pankreatická elastáza (PE) sa používa na diagnostiku exokrinnej pankreatickej insuficiencie v prípade nevysvetliteľnej hnačky, zápchy, steatorey, plynatosti, úbytku hmotnosti, bolesti v hornej časti brucha a potravinovej intolerancie

Ďalšie použitie zahŕňa monitorovanie exokrinnej funkcie pankreasu pri cystickej fibróze, diabetes mellitus alebo chronickej pankreatitíde.

Referenčné hodnoty:

normálna funkcia pankreasu: 200- >500 µg/g

nedostatočnosť pankreasu: <200 µg/g

Pokyny na odber:

Stolica – plastový kontainer

Kritérium pre doordinovanie vyšetrenia:

v deň odberu

Klinický význam:

Močovina (urea) sa syntetizuje v pečeni ako výsledný produkt metabolizmu proteínov a aminokyselín. Syntéza močoviny preto závisí od denného príjmu bielkovín a endogénneho metabolizmu bielkovín. Väčšina močoviny produkovanej týmito metabolickými procesmi sa vylučuje glomerulárnou filtráciou, s difúziou späť do krvi 40 –60%, bez ohľadu na rýchlosť prietoku v proximálnom kanáliku. Spätná difúzia v distálnom kanáliku závisí od prietoku moču a je regulovaná antidiuretickým hormónom. Počas diurézy dochádza k minimálnej spätnej difúzii močoviny do krvi – veľké množstvo močoviny sa vylučuje v moči a koncentrácia močoviny v plazme je nízka. Počas antidiurézy, ktorá môže nastať pri zlyhávaní srdca oligúriou, pri dehydratácii alebo smäde močovina spätne difunduje do kanálikov zvýšenou rýchlosťou a obsah močoviny v plazme sa zvyšuje. Pri zlyhávaní obličiek pred obličkami a za obličkami sa prietok moču kanálikmi znižuje, čím dochádza k zvýšenej spätnej difúzii močoviny v distálnych kanálikoch a zvýšenému vylučovaniu kreatinínu. K prerenálnemu zvyšovaniu močoviny dochádza pri dekompenzácii srdca, zvýšenom katabolizme proteínov a spotrebe vody. Hladiny močoviny môžu byť zvýšené aj z príčin súvisiacich s obličkami, ako je akútna glomerulonefritída, chronická nefritída, polycystické obličky, tubulárna nekróza a nefroskleróza. Zvýšenie hladiny močoviny za obličkami môže byť spôsobené obštrukciou močového traktu. Koncentrácia močoviny v plazme je určená renálnou perfúziou, rýchlosťou syntézy močoviny a rýchlosťou glomerulárnej filtrácie(GFR) a môže sa zvýšiť pri akútnom zlyhaní obličiek, chronickom zlyhávaní obličiek a prerenálnej azotémii. U pacientov na dialýze predstavuje koncentrácia močoviny degradáciu proteínov a je aj indikátorom stavu metabolizmu. V konečnom štádiu zlyhávania obličiek vznikajú príznaky otravy močovinou, a najmä príznaky súvisiace s gastrointestinálnym systémom, ktoré korelujú s koncentráciou močoviny. Stanovenia močoviny a kreatinínu v sére sa často vykonávajú spoločne pri diferenciálnej diagnostike funkcie obličiek.

Referenčné hodnoty:

Sérum
dospelí : 2,8-7,2 mmol/L
<15rokov: 1,8-6,4 mmol/L

Pokyny na odber:

Sérum – Plastová skúmavka s deliacimi granulami/gélo

Interferencie:

Sérum

• hemolýza – Interferencia menej než 10% až do 2,5g/L hemoglobínu
• ikterita – Interferencia menšia ako 10% až do 20 mg/dL alebo 342 μmol/L bilirubínu
• lipémia – Interferencia menej než 3% až do 500 mg/dL Intralipidu

Kritérium pre doordinovanie vyšetrenia:

2 dni

Zdroj:

Návod na použitie BLOSR6X34 02 UREA Metabolite