Šport

Klinický význam:

Albumín je prevládajúcim proteínom v ľudskej plazme, predstavuje 55 – 65 % celkového proteínu. Jeho základné biologické funkcie spočívajú v transporte a uchovávaní širokej palety ligandov na udržanie onkotického tlaku plazmy a slúži ako zdroj endogénnych aminokyselín. Albumín viaže a solubilizuje nepolárne zlúčeniny, ako je plazmatický bilirubín a mastné kyseliny s dlhým reťazcom, a tiež aj viaže mnohé lieky. Hyperalbuminémia je zriedkavá a je spôsobená ťažkou dehydratáciou a nadmernou venóznou stázou. Hypoalbuminémia môže byť spôsobená zhoršenou syntézou, napr. pri chorobe pečene alebo pri strave s nedostatkom bielkovín; zvýšeným katabolizmom ako dôsledkom poškodenia a zápalu tkanív, zníženou absorpciou aminokyselín spôsobenou syndrómami malabsorpcie alebo malnutrície, stratou proteínov smerom von, napr. pri nefrotickom syndróme, enteropatii alebo popáleninách; a zmenenou distribúciou napr. pri ascites. Výsledky ťažkej hypoalbuminémie pri vážnej nerovnováhe intravaskulárneho onkotického tlaku spôsobujúceho vznik edému. Merania koncentrácií albumínu sú dôležité pre pochopenie a interpretáciu hladín vápnika a horčíka, lebo tieto ióny sú viazané na albumín, a tak zníženie hladín albumínu zodpovedá priamo za pokles ich koncentrácií.

Referenčné hodnoty:

Sérum 35 – 52 g/L

Pokyny na odber:

Sérum – Plastová skúmavka s deliacimi granulami/gélom

Interferencie:

• hemolýza – Interferencia menšia ako 10 % pri max. 4,5 g/L hemoglobínu
• ikterita – Interferencia menšia ako 10 % až do 40 mg/dL alebo 684 µmol/L bilirubínu
• lipémia – Interferencia menej než 10% až do 800mg/dL Intralipidu

Kritérium pre doordinovanie vyšetrenia:

2 dni

Zdroj:

Návod na použitie BLOSR6X02 03 ALB Metabolite

Klinický význam:

Alkalická fosfatáza (ALP) je prítomná takmer vo všetkých telesných tkanivách, a je umiestnená na bunkovej membráne. Zvlášť vysoké koncentrácie sú v intersticiálnom epiteli, obličkových tubuloch, kostiach (osteoblastoch), pečeni a placente. Presná metabolická funkcia ALP dosiaľ nebola plne objasnená, enzým je však spojovaný s črevným transportom lipidov a s kalcifikáciou kostí. ALP pochádza v približne rovnakom podiele z pečene a z kostného systému. Približne 25 % zdravých jedincov má tiež črevnú ALP, ktorá predstavuje približne 10 % celkovej ALP vo vzorke na lačno. Ku zvýšeniu celkovej ALP môže dôjsť z fyziologických príčin, alebo príčinou môže byť ochorenie pečene alebo kostí. K fyziologickému zvýšeniu dochádza v tehotenstve od 2. trimestra ďalej následkom placentárnej ALP, u detí vo fáze rastu dôsledkom kostnej ALP a postprandiálne u jednotlivcov s krvnou skupinou B a O, ktorí secernujú substanciu H (intestinálna ALP). Nejčastejšou príčinou zvýšenej ALP je ochorenie pečene a žlčových ciest, pričom u pacientov s ochorením pečene a žlčových ciest sú patologické hladiny ALP zistené v približne 60 %. Hladiny ALP môžu byť zvýšené tiež u primárnych ochorení kostí, ako je osteomalácia, osteogenesis imperfecta, intoxikácia vitamínom D a primárne kostné nádory. Hladina ALP môže byť zvýšená u sekundárnych ochorení kostí, ako sú kostné metastázy, a u chorôb ako je napr. mnohopočetný myelóm, akromegália, obličková nedostatočnosť, hypertyreoidizmus, ektopické osifikácie, sarkoidóza, kostná tuberkulóza a hojace sa fraktúry. U ochorení kostí, ako je Pagetova choroba, rachitis z nedostatku vitamínu D a kostné metastázy, je aktivita ALP v neprítomnosti súčastného chronického ochorenia pečene dobrým indikátorom kostnej aktivity. Celková ALP je iba občas zvýšená u niektorých metabolických kostných ochorení, ako je napr. hyperparatyreoidizmus, osteopénia alebo osteoporóza. Znížená hladina ALP býva u kongenitálnej hypofosfatázie, hypoparatyreoidizme, achondroplázie, adynamickej kostnej choroby u dialyzovaných pacientov, hypofyzárneho nanizmu, chronickej choroby z ožiarenia a malnutričných stavov.

Referenčné hodnoty:

Sérum

Pokyny na odber:

Sérum – Plastová skúmavka s deliacimi granulami/gélom

Interferencie:

• hemolýza – Interferencia menej než 10% až do 4,5g/L hemoglobínu
• ikterita – Interferencia menšia ako 10 % až do 28 mg/dL alebo 479 µmol/L bilirubínu
• lipémia – Interferencia menej než 3% až do 1000mg/dL Intralipidu

Kritérium pre doordinovanie vyšetrenia:

2 dni

Zdroj:

Návod na použitie BLOSR6X06 03 ALP Enzyme

Klinický význam:

ALT je aminotransferáza, skupina enzýmov, ktoré prenosom aminoskupín katalyzujú reverzibilnú transformáciu α-ketokyselín na aminokyseliny. Pretože špecifická aktivita ALT v pečeni je približne 10krát vyššia ako aktivita v srdci či kostrovom svale, je nutné na ALT pozerať ako na indikátor ochorenia pečeňového parenchýmu. ALT je prítomná v cytosole hepatocytov, a zvýšená hladina v sére ukazuje na poškodenie celistvosti plazmatickej membrány hepatocytov. ALT má pri hepatobiliárnych ochoreniach vyššiu senzitivitu ako AST. Aktivita >50 krát vyššia ako je horný limit normálu je väčšinou spojená s akútnou vírusovou hepatitídou, akútnymi poruchami perfúzie pečene a akútnou pečeňovou nekrózou po prehltnutí toxických látok, vrátane paracetamolu a karbón tetrachloridu. Významne zvýšené hladiny ALT v sére môžu byť u rôznych ochorení postihujúcich pečeň, vrátane hepatitídy, mononukleózy a cirhózy. Zvýšené hladiny ALT môžu byť zistené u hepatitídy a iných pečeňových ochorení pred nástupom zreteľných klinických príznakov, ako je napr. žltačka. Hladiny viac ako 15 krát vyššie ako horný limit normálu vždy znamenajú akútnu hepatocelulárnu nekrózu vírusového, toxického alebo obehového pôvodu. Zvýšené hladiny ALT môžu byť zistené tiež u cirhotickej a mimopečeňovej cholestáze. Ľahký alebo stredne závažný vzostup hladiny ALT môže byť pozorovaný tiež po požití alkoholu alebo podaní liekov vrátane penicilínu, salicylátov či opiátov.

Referenčné hodnoty:

Ženy : 0,02 -0,60 µkat/L
Muži : 0,02 – 0,85 µkat/L

Pokyny na odber:

Sérum – Plastová skúmavka s deliacimi granulami/gélom

Interferencie:

• hemolýza – Interferencia menej než 10% až do 5g/L hemoglobínu
• ikterita – Interferencia menšia ako 5% až do 40 mg/dL alebo 684 μmol/L bilirubínu
• lipémia – Interferencia menej než 3% až do 300mg/dL Intralipidu

Kritérium pre doordinovanie vyšetrenia:

2 dni

Zdroj:

Návod na použitie BLOSR6X07 03 ALT Enzyme

Klinický význam:

AST sa vyskytuje v mnohých orgánoch vrátane pečene, srdečného svalu, kosterného svalu, mozgu, obličiek, pľúc, pankreasu, erytrocytov a leukocytov, pričom najvyššia aktivita sa nachádza v pečeni a kostrovom svalstve. Vyšetrenie AST je indikované v diagnostike, diferenciálnej diagnostike a monitorovaní chorôb hepatobiliárneho systému, pri infarkte myokardu a poškodení kostrového svalstva. Vyšetrenie AST môže byť uskutočnené tiež ako súčasť lekárskych skríningových vyšetrení. V niektorých prípadoch môže byť AST užitočná pri monitorovaní priebehu infarktu myokardu. Pri podozrení na akútny infarkt myokardu má AST diagnostickú senzitivitu 96 %, pričom diagnostická senzitivita za 12 hodín po nástupe príznakov je 86 %. Hodnoty AST môžu byť zvýšené pri vírusovej hepatitíde a ochorení pečene s pečeňovou nekrózou; tu dochádza často ku 20 až 50 násobnému zvýšeniu hladiny. Hodnotenie aktivity AST vo vzťahu k ALT (de Ritisov pomer; AST/ALT) je vhodný indikátor pečeňového poškodenia. Pomer < 1,0 ukazuje na ľahké postihnutie pečene a býva spojený zvlášť s ochoreniami zápalovej povahy. Pomer > 1,0 ukazuje na ťažké pečeňové ochorenie, zvyčajne s nekrózou. Zvýšené hladiny AST môžu byť zistené pri cirhóze, extrahepatickej cholestáze, progresívnej svalovej dystrofie, dermatomyozitíde, akútnej pankreatitíde, hemolýze, gangréne, poranení s crush syndrómom a pľúcnej embólie. Ľahký alebo stredne závažný vzostup hladiny AST môže byť pozorovaný tiež po požití alkoholu alebo podaní liekov vrátane penicilínu, salicylátov či opiátov.

Referenčné hodnoty:

Sérum
Ženy : 0,02 – 0,60 µkat/L
Muži: 0,02 – 0,85 µkat/L

Pokyny na odber:

Sérum – Plastová skúmavka s deliacimi granulami/gélom

Interferencie:

• hemolýza – Neodporúča sa stanovovať
• ikterita – Interferencia menšia ako 10 % až do 40 mg/dL alebo 684 µmol/L bilirubínu
• lipémia – Interferencia menšia ako 5 % až do 300 mg/dL Intralipid

Kritérium pre doordinovanie vyšetrenia:

2 dni

Zdroj:

Návod na použitie BLOSR6X09 03 AST Enzyme

Klinický význam:

Celkový sérový proteín je súčet všetkých proteínov v obehu a je významnou zložkou krvi. Merania celkového proteínu sa používajú v diagnostike a liečbe rôznych chorôb postihujúcich pečeň, obličky alebo kostnú dreň, ako aj iných metabolických alebo výživových porúch. Odchýlka celkového sérového proteínu od referenčného intervalu naznačuje výskyt dysproteinémie alebo poruchy rovnováhy tekutín. Obe ochorenia sa dajú rozlíšiť ďalším výkonom elektroforézy sérových proteínov a určením hematokritu. Pri interpretácii významu koncentrácie celkového proteínu je tiež dôležité mať podrobnejšie poznatky o jednotlivých frakciách, akými sú albumíny a globulíny.

Referenčné hodnoty:

Sérum
Dospelí: 66 – 83 g/L
Deti: 57 – 80 g/L

Pokyny na odber:

Sérum – Plastová skúmavka s deliacimi granulami/gélom

Interferencie:

• hemolýza – Interferencia menej než 10 % až do 3 g/L hemoglobínu
• ikterita – Interferencia menej než 10 % až do 24 mg/dL alebo 410 µmol/L bilirubínu
• lipémia – Interferencia menej než 10 % až do 1 000 mg/dL Intralipidu

Kritérium pre doordinovanie vyšetrenia:

2 dni

Zdroj:

Návod na použitie BLOSR6X32 03 TP Metabolite

Klinický význam:

80 – 85 % denne produkovaného bilirubínu pochádza z hemoglobínu uvoľneného rozštiepením starnúcich erytrocytov, kým zvyšných 15 – 20 % pochádza zo štiepenia proteínov obsahujúcich hém, napr. myoglobín, cytochróm, katalázy a z kostnej drene ako dôsledok neúčinnej erytropoézy. Množstvo chorôb ovplyvňuje jeden alebo viac krokov zapojených v produkcii, absorpcii, uchovávaní, metabolizme a vylučovaní bilirubínu. V závislosti od poruchy sú nekonjugovaný alebo konjugovaný bilirubín alebo obidva dôležitými prispievateľmi k výslednej hyperbilirubinémii. Hyperbilirubinémiu možno klasifikovať takto: Prehepatálna žltačka: Ochorenia prehepatálneho pôvodu najmä s nekonjugovanou hyperbilirubinémiou zahŕňajú korpuskulárne hemolytické anémie, napr. talasémiu a kosáčikovú anémiu; extrakorpuskulárnu hemolytickú anémiu, napr. reakcia na transfúziu krvi kvôli nekompatibilite ABO a Rh; novorodeneckú žltačku a hemolytické ochorenie novorodenca. Hepatálna žltačka: Choroby hepatálneho pôvodu najmä s konjugovanou hyperbilirubinémiou zahŕňajú akútnu a chronickú vírusovú hepatitídu, cirhózu pečene a hepatocelulárny karcinóm. Posthepatálna žltačka: Ochorenia posthepatálneho pôvodu najmä s konjugovanou hyperbilirubinémiou zahŕňajú extrahepatálnu cholestázu a odmietnutie transplantovanej pečene. Chronické kongenitálne hyperbilirubinémie zahŕňajú nekonjugované hyperbilirubinémie Crigler-Najjarov syndróm a Gilbertov syndróm ako aj konjugované hyperbilirubinémie Dubin-Johnsonov syndróm a Rotorov syndróm. Rozlíšenie medzi chronickými kongenitálnymi hyperbilirubinémiami a získanými typmi bilirubinémie sa vykonáva meraním frakcií bilirubínu a detekciou normálnych aktivít pečeňových enzýmov.

Referenčné hodnoty:

Sérum 5 – 21 µmol/L

Pokyny na odber:

Sérum – Plastová skúmavka s deliacimi granulami/gélom

Interferencie:

• hemolýza – Interferencia menej než 10 % až do 0,45 g/L hemoglobínu
• lipémia – Interferencia menej než 10% až do 1000mg/dL Intralipidu

Kritérium pre doordinovanie vyšetrenia:

Odporúčame nový odber

Zdroj:

Návod na použitie BLOSR6X12 03 TBili Metabolite

Klinický význam:

80 – 85 % bilirubínu produkovaného každý deň pochádza z hemoglobínu uvoľneného rozštiepením starnúcich erytrocytov, kým zvyšných 15 – 20 % pochádza zo štiepenia proteínov obsahujúcich hém, napr. myoglobín, cytochrómy, katalázy a z kostnej drene ako dôsledok neúčinnej erytropoézy. Vzhľadom na zlú rozpustnosť nekonjugovaného bilirubínu vo vode (nepriamy bilirubín) sa do pečene presúva viazaný na albumín. Vo vnútri hepatocytov sa rýchlo konjuguje s kyselinou glukuronovou a vzniká bilirubín mono-a diglukuronid (priamy bilirubín), ktorý sa potom vylučuje žlčou spolu so všetkými inými bežnými zložkami žlče. Kým predhepatálna žltačka (napr. hemolytická anémia a novorodenecká žltačka) je spojená hlavne so zvýšením nekonjugovaného bilirubínu, hodnotenie priameho bilirubínu je užitočné pri stanovení hepatálnej a posthepatálnej žltačky. Choroby hepatálneho pôvodu najmä s konjugovanou hyperbilirubinémiou zahŕňajú akútnu a chronickú vírusovú hepatitídu, cirhózu pečene a hepatocelulárny karcinóm. Ochorenia posthepatálneho pôvodu najmä s konjugovanou hyperbilirubinémiou zahŕňajú extrahepatálnu cholestázu a odmietnutie transplantovanej pečene. Chronické kongenitálne konjugované hyperbilirubinémie zahŕňajú Dubin-Johnsonov a Rotorov syndróm. Rozlíšenie medzi chronickými kongenitálnymi hyperbilirubinémiami a získanými typmi bilirubinémie sa vykonáva meraním frakcií bilirubínu a detekciou normálnych aktivít pečeňových enzýmov.

Referenčné hodnoty:

Sérum <3,4µmol/L

Pokyny na odber:

Sérum – Plastová skúmavka s deliacimi granulami/gélom

Interferencie:

• hemolýza – neodporúča sa stanovovať
• lipémia – Interferencia menej než 10 % až do 300 mg/dL Intralipidu

Kritérium pre doordinovanie vyšetrenia:

Odporúčame nový odber

Zdroj:

Návod na použitie BLOSR6X11 0 DBili Metabolite

Klinický význam:

Meranie hladiny vápnika sa používa pri diagnostike a liečbe choroby štítnej žľazy, rôznych kostných chorôb, chronickej choroby obličiek, urolitiázy a tetánie (občasné kontrakcie alebo spazmy svalov). Celková hladina vápnika v sére sa skladá z troch frakcií: voľného alebo ionizovaného vápnika, 50 %; vápnika viazaného na proteíny, pričom väčšina sa viaže na albumín, len malý podiel je viazaný na globulíny, 45 %; a vápnika viazaného na komplexy, hlavne na fosfát, citrát a bikarbonát, 5 %. Ionizovaný vápnik je fyziologicky najdôležitejší, ale preukázalo sa, že priamo sa ťažko stanovuje. Dá sa odhadnúť z celkového vápnika, ak poznáme obsah proteínov a pH krvi, čo má veľký vplyv na hladinu ionizovaného vápnika. Vápnikové ióny sú dôležité pre prenos nervových impulzov, ako kofaktor v niektorých enzymatických reakciách, na udržiavanie normálnej kontraktility svalov a pre proces koagulácie. Výrazné zníženie koncentrácie vápnikových iónov spôsobuje svalovú tetaniu. Vyššia ako normálna hladina vápnikových iónov spôsobuje zníženú neuromuskulárnu dráždivosť a slabosť svalov, ako aj iné zložitejšie symptómy.

Referenčné hodnoty:

Sérum/plazma
Dospelí  2,20 – 2,65 mmol/L
Deti <12 rokov 2,20 – 2,70 mmol/L

Pokyny na odber:

Sérum – Plastová skúmavka s deliacimi granulami/gélom
Plazma – Plastová skúmavka s heparínom

Interferencie:

• hemolýza – Interferencia menej než 3% až do 5g/L hemoglobínu
• ikterita – Interferencia menšia ako 3% až do 40 mg/dL alebo 684 μmol/L bilirubínu
• lipémia – Interferencia menej než 10% až do 1000mg/dL Intralipidu

Kritérium pre doordinovanie vyšetrenia:

Sérum: 2 dni

Zdroj:

Návod na použitie BLOSR6X117 03 Metabolite

Klinický význam:

Cholesterol sa syntetizuje v celom  tele a je základnou zložkou bunkových membrán a lipoproteínov ako aj prekurzorom na syntézu steroidných hormónov a žlčových kyselín. Individuálna prognostická hodnota koncentrácie celkového cholesterolu vzhľadom na koronárne riziko je nízka. Cholesterol sa transportuje hlavne v dvoch skupinách lipoproteínov, s nízkou hustotou (LDL) a s vysokou hustotou (HDL), ktoré hrajú protikladnú úlohu v patogenéze porúch metabolizmu lipidov. Koncentrácia celkového cholesterolu preto poskytuje len základnú hodnotu, ktorá udáva, či sa majú vykonať ďalšie laboratórne skúmania metabolizmu lipoproteínov (stanovenie HDL a LDL cholesterolu a triglyceridov).

Referenčné hodnoty:

3,4 – 5,2 mmol/L

Pokyny na odber:

Sérum – Plastová skúmavka s deliacimi granulami/gélom

Interferencie:

• hemolýza – Interferencia menej než 10% až do 5g/L hemoglobínu
• ikterita – Interferencia menej než 10 % až do 8 mg/dL alebo 137 µmol/L bilirubínu
• lipémia – Interferencia menej než 3% až do 1000mg/dL Intralipidu

Kritérium pre doordinovanie vyšetrenia:

2 dni

Zdroj:

Návod na použitie BLOSR6X16 05 CHOL Metabolite

Klinický význam:

Kreatínkináza (CK) je dimér zložený z podjednotiek M (muscle – sval) alebo B (brain – mozog), ktoré asociujú za vzniku izoenzýmov CK-MM, CK-MB a CK-BB. Enzým katalyzuje reverzibilnú fosforyláciu kreatínu pomocou ATP. Meranie koncentrácie CK sa využíva predovšetkým v diagnóze a liečbe infarktu myokardu a je taktiež najcitlivejším indikátorom poškodenia svalov. Koncentrácia CK rastie pri každej nekróze či regenerácii svalu a je preto zvýšená pri väčšine myopatií, ako je napríklad Duchennova muskulárna dystrofia, a pri stavoch spojených s nekrózou svalov, ako je rabdomyolýza. Celková CK môže byť zvýšená tiež pri ochoreniach CNS, ako je napríklad Reyeov syndróm, kde 70 násobný vzostup aktivity CK ukazuje na vážnosť encefalopatie. Izoenzým CK-BB prevláda v mozgu, prostate, črevách, pľúcach, obličkách, močovom mechúre, maternici, pečeni, štítnej žľaze a v placente. Izoenzým CK-MM dominuje v kostrovom a srdcovom svalstve. U zdravých jedincov tvorí celkovú aktivitu hlavne CK-MM a ostatné izoenzýmy a varianty sú prítomné len v stopových množstvách alebo nie sú zistiteľné. Izoenzým CK-MB je prítomný v rôznom množstve v srdcovom svale a v menšej miere taktiež v kostrovom svalstve. Aktivita CK sa zvyšuje po poškodení myokardu, kedy dochádza k výraznému nárastu aktivity frakcií CK-MM aj CK-MB. Úmerný nárast aktivity frakcie CK-MB do istej miery závisí na stupni poškodenia myokardu a na histórii predchádzajúcich poškodení myokardu. Zmeny v pomere frakcie CK-MB k frakcii CK-MM umožňujú diagnostikovať infarkt myokardu (IM), kedy pomer dosahuje maximum 1,5 hodiny po infarkte. Diagnostickú citlivosť a špecifickosť odhadu celkovej aktivity CK pre diagnózu infarktu myokardu je možné zlepšiť stanovením rýchlosti zvýšenia (“strmosti”) aktivity CK pri sériových vzorkách získaných v dobe príjmu pacienta a 4, 8 a 12 hodín potom. Postupné zvyšovanie o 50 % za hodinu počas časového obdobia umožňuje rozlíšiť medzi akútnym infarktom myokardu a inými stavmi s celkovou účinnosťou 94 %. V prípade pacientov, u ktorých je nutné včas diagnostikovať infarkt myokardu, sa pre potvrdenie diagnózy odporúča použiť biomarker s rýchlym nástupom (ako je CK-MB) v kombinácii s biomarkerom rastúcim neskôr, napr. srdcovým troponínom.

Referenčné hodnoty:

Sérum
Muži  0,02 –  2,85 µkat/L
Ženy  0,02 –  2,42 µkat/L

Pokyny na odber:

Sérum – Plastová skúmavka s deliacimi granulami/gélom

Interferencie:

Sérum

• hemolýza – Interferencia menej než 10% až do 5g/L hemoglobínu
• ikterita – Interferencia menšia než 3 % až do 40 mg/dL alebo 684 µmol/L bilirubínu
• lipémia – Interferencia menej než 3% až do 1000mg/dL Intralipidu

Kritérium pre doordinovanie vyšetrenia:

8 hodín

Zdroj:

Návod na použitie BLOSR6X79 03  Enzyme

Klinický význam:

Cl- je hlavný extracelulárny anión, jeho funkciou je udržiavanie acidobázickej rovnováhy a rovnováhy vody. Vo vysokej koncentrácii sa vyskytuje v žalúdočných šťavách. Pri strate chloridov sa rozvíja alkalóza, pri nadmernom príjme acidóza. Účelom testu je odhalenie porúch acidobázy a hodnotenie stavu tekutín a extracelulárnej rovnováhy aniónov a katiónov, sledovanie strát chloridov, kontrola príjmu NaCl.

Referenčné hodnoty:

101-109 mmol/L

Pokyny na odber:

Sérum – Plastová skúmavka s deliacimi granulami/gélom

Interferencie:

Sérum/plazma

• hemolýza – neodporúča sa stanovovať
• lipémia – neodporúča sa stanovovať

Kritérium pre doordinovanie vyšetrenia:

2 dni

Zdroj:

Návod na použitie BL68320.04 ISE

Klinický význam:

C-reaktívny proteín (CRP) je jedným z najcitlivejších reaktantov akútnej fázy. Pri systémovej reagencii CRP Latex sa CRP dá merať až do veľmi nízkych koncentrácií, no kvôli nešpecifickosti CRP a veľkým zmenám medzi jednotlivcami sa musí interpretácia hladín CRP vykonávať opatrne, obvykle v porovnaní s predchádzajúcimi hodnotami CRP alebo inými markermi. V závislosti od použitej aplikácie (rôzne nastavenia prístrojov) sú k dispozícii dva rozsahy merania: 1. Normálne použitie (0,2 – 480 mg/L):1,2,3,4 hladiny C-reaktívneho proteínu v sére môžu dramaticky rásť po infarkte myokardu, traume, infekcii, zápale, chirurgickom zákroku alebo neoplastickej proliferácii. Zvýšenie sa vyskytne počas 24 až 48 hodín a hladina môže byť až 2 000-násobok normálnej hladiny. Štúdie ukázali, že detekcia oveľa nižších hladín CRP môže značiť zvýšené riziko pre srdcovocievne ochorenie u asymptomatických pacientov Koncentrácie CRP vyššie než 3 mg/L v dobe prijatia do nemocnice môžu predznačovať následné srdcové udalosti.

Referenčné hodnoty:

< 5 mg/L

Pokyny na odber:

Sérum – Plastová skúmavka s deliacimi granulami/gélom
Plazma – Plastová skúmavka s heparínom/EDTA

Interferencie:

• hemolýza – Interferencia menšia než 5 % až do 5 g/L hemoglobínu
• ikterita – Interferencia menšia než 5 % až do 40 mg/dL alebo 684 µmol/L bilirubínu
• lipémia – Interferencia menej než 10% až do 1000mg/dL Intralipidu

Kritérium pre doordinovanie vyšetrenia:

Odporúčame nový odber

Zdroj:

Návod na použitie BLOSR6X99 04 Specific Protein

Klinický význam:

Železo sa podieľa na rôznych vitálnych procesoch v tele od bunečných oxidačných mechanizmov až po transport a dodávku kyslíka do buniek v tele. Je zložkou chromoproteínov prenášajúcich kyslík, hemoglobínu a myoglobínu, ako aj rôznych enzýmov, napr. cytochrómoxidázy a peroxidáz. Zostávajúce železo v tele je obsiahnuté vo flavoproteínoch, proteínoch obsahujúcich železo-síru, ako aj vo feritíne na úschovu železa a v transferíne na transport železa. Nameraná koncentrácia železa v sére sa týka hlavne Fe(III) viazaného na sérový transferín a nezahŕňa železo obsiahnuté v sére ako voľný hemoglobín. Koncentrácia železa v sére je znížená u mnohých ale nie všetkých pacientov s anémiou z nedostatku železa, pri akútnych alebo chronických zápalových chorobách, napr. akútnej infekcii, imunizácii a infarkte myokardu, akútnom alebo nedávnom krvácaní, malignite, podvýžive s nedostatočným príjmom bielkovín (kwashiorkor), neskorom tehotenstve, menštruácii a nefróze. Koncentrácia železa v sére sa značne znižuje u pacientov so začínajúcou odpoveďou na špecifickú terapiu na anémie alebo iné príčiny, napr. liečba malígnej anémie vit. B12. Vyššie ako bežné koncentrácie sérového železa sa vyskytujú u porúch s preťažením železom, napr. hemochromatóze a akútnej otrave železom po perorálnom alebo parenterálnom podávaní železa. Hladiny železa môžu byť zvýšené aj pri akútnej hepatitíde, otrave olovom, akútnej leukémii, talasémii alebo perorálnej antikoncepcii.

Referenčné hodnoty:

Muži: 12,5 – 32,2 µmol/L

Ženy: 10,7 – 32,2 µmol/L

Novorodenci: 17,9 – 44,8 µmol/L

Dojčatá: 7,2 – 17,9 µmol/L

Deti: 9,0 – 21,5 µmol/L

Pokyny na odber:

Sérum – Plastová skúmavka s deliacimi granulami/gélom

Interferencie:

• hemolýza – Interferencia menej než 10 % až do 1 g/L hemoglobínu
• ikterita – Interferencia menej než 3 % až do 40 mg/dL alebo 684 µmol/L
  bilirubínu
• lipémia – Interferencia menej než 10 % až do 100 mg/dL Intralipidu

Kritérium pre doordinovanie vyšetrenia:

2 dni

Zdroj:

Návod na použitie BLOSR6X86 03 Metabolite

Klinický význam:

Folát patrí do skupiny B vitamínov zložených z aromatického pteridínového kruhu spojeného metylovou skupinou s p-aminobenzoovou kyselinou a glutamátovým reziduom. Folát (kyselina listová) je nevyhnutný pre normálne fungovanie buniek a hrá zásadnú úlohu pri syntéze nukleových kyselín, regenerácii metionínu, prenášaní chemických skupín tvorených z jedného atómu uhlíka a redoxných reakciách potrebných pre normálny metabolizmus a jeho reguláciu. Cyklus metionínu je vysoko citlivý na nedostatok folátov: v prípade deficitu je porušená schopnosť buniek remetylovať homocysteín, čo vedie k nárastu jeho koncentrácia v plazme. Folát má rovnako zásadnú úlohu v syntéze prekurzorov purínu a pyrimidínu nukleových kyselín. Zmenená distribúcia metylových skupín a porušená syntéza DNA hrá významnú úlohu pri rozvoji malígnych nádorov. Abnormálne koncentrácie folátu bývajú spájané rovnako s rozvojom kardiovaskulárnych ochorení, porúch uzáveru neurálnej trubice, rázštepom pery a podnebia, komplikáciami v neskorej fáze tehotenstva a neurodegeneratívnymi a psychiatrickými poruchami.
Folát patrí do skupiny esenciálnych vitamínov, tj. nemôže byť syntetizovaný  v ľudskom tele a musí sa preto prijímať z potravy. Hlavnými zdrojmi folátu sú zelená a listová zelenina, klíčky, ovocie, pivovarské kvasnice a pečeň. Deficit folátu môže byť spôsobený zníženým príjmom v potrave, slabou absorpciou prijatého folátu v čreve alebo zvýšenou potrebou folátov, napr. pri zvýšenej fyzickej námahe alebo tehotenstve. Nedostatok folátu môže byť spôsobený tiež ochorením pečene a genetickými defektami alebo interakciami liekov spôsobených poruchou metabolizmu folátu.
Deficit folátu aj vitamínu B12 sa prejavuje ako megaloblastová (makrocytová) anémia: kvôli poruche syntézy DNA a dozrievaniu buniek, najmä erytropoetických elementov, je celkový počet erytrocytov výrazne znížený. Schopnosť syntetizovať hemoglobín je však normálne, čo vedie k abnormálnemu zväčšeniu prekurzorov erytrocytov ( “makrocyty” alebo “megaloblasty”) a zvýšenej koncentrácii hemoglobínu v nich ( “hyperchrómna anémia “).
Pretože vitamín B12 a folát sa podieľa na bunkovom metabolizme jednouhlíkových skupín spoločne, a pretože hematologické a klinické prejavy ich nedostatku môžu byť podobné, je vhodné u pacientov so symptómami deficitu týchto vitamínov súčasne stanoviť koncentráciu oboch týchto parametrov

Referenčné hodnoty:

13,4 – 56,2 nmol/L

Pokyny na odber:

Sérum – Plastová skúmavka s deliacimi granulami/gélom

Interferencie:

Stanovenie nie je ovplyvnené ikterom (bilirubín < 496 µmol/L alebo < 29 mg/dL) lipémiou (Intralipid  < 1500 mg/dL), biotínom (< 86,1 nmol/L alebo <  21 ng/mL)

Kritérium pre doordinovanie:

2 dni

Zdroj:

Návod na použitie Folate, Roche

Klinický význam:

V stave nalačno sú hladiny cukru v krvi regulované pečeňou, čo zaisťuje, že hladiny sa udržiavajú v presných hraniciach. Rýchly a presný spôsob, ako sa hladiny cukru v krvi nalačno regulujú, je v ostrom kontraste s rýchlym rastom hladiny cukru v krvi, ktorý nastáva po požití uhľohydrátov. Pokles hladiny glukózy v krvi na kritickú hladinu (asi 2,5 mmol/L) vedie k nefunkčnosti centrálneho nervového systému. Prejavuje sa to ako hypoglykémia a je charakterizovaná slabosťou svalov, chybami koordinácie a duševnou zmätenosťou. Ďalší pokles hladiny glukózy v krvi vedie ku hypoglykemickej kóme. Koncentrácie glukózy v krvi sú u rôznych jednotlivcov rôzne, závisí to od svalovej aktivity a časového intervalu od príjmu potravy. Tieto rozdiely sa zvyšujú ďalej v prípadoch porúch regulácie, čo sa vyskytuje pri mnohých patologických stavoch, kde sa hladina glukózy v krvi môže zvýšiť (hyperglykémia) alebo znížiť (hypoglykémia). Hyperglykémia sa najčastejšie vyskytuje ako dôsledok nedostatku buď množstva alebo účinnosti inzulínu pri ochorení známom ako diabetes mellitus (cukrovka). Táto choroba je charakterizovaná zvýšením hladiny glukózy v krvi do takej miery, že sa prekročí prahová hodnota obličiek a cukor sa vyskytuje v moči (glykozúria). Meranie obsahu glukózy v krvi sa používa ako skríningový test na diabetes mellitus, v prípadoch podozrenia na hyperglykémiu, sledovania terapie diabetes mellitus, hodnotenia metabolizmu uhľohydrátov, napr. pri diabetes v tehotenstve, akútnej hepatitíde, akútnej pankreatitíde a Addisonovej chorobe. Hypoglykémia je spojená s mnohými patologickými stavmi, akými sú syndróm respiračnej nedostatočnosti novorodencov, toxémia v tehotenstve, kongenitálne enzymatické chyby, Reyeov syndróm, požitie alkoholu, dysfunkcia pečene, nádory pankreasu  produkujúce inzulín (inzulínomy), protilátky proti inzulínu, nepankreatické novotvary, septikémia a chronické zlyhávanie obličiek.

Referenčné hodnoty:

Sérum/plazma
Dospelí : 4,1-5,9  mmol/L
Deti :     3,3-5,6 mmol/L

Pokyny na odber:

Sérum – Plastová skúmavka s deliacimi granulami/gélom
Plazma – Plastová skúmavka s heparínom

Interferencie:

Sérum

• hemolýza – Interferencia menej než 3% až do 5g/L hemoglobínu
• ikterita – Interferencia menšia ako 10% až do 40 mg/dL alebo 684 μmol/L bilirubínu
• lipémia – Interferencia menej než 10% až do 700mg/dL Intralipidu

Kritérium pre doordinovanie vyšetrenia:

Odporúčame nový odber

Zdroj:

Návod na použitie BLOSR6X21 03 GLUC Metabolite

Klinický význam:

Gamaglutamyltransferáza (GGT/GMT) patrí do skupiny peptidáz, ktoré katalyzujú prenos aminokyselín z jedného peptidu na iný peptid a pôsobia teda ako transferázy aminokyselín. Enzým reaguje len s peptidmi alebo látkami peptidom podobnými obsahujúcimi terminálny glutamát spojený so zvyškom zlúčeniny terminálnou karoxylovou skupinou. GMT je prítomná vo všetkých telesných bunkách okrem buniek svalových, avšak enzým prítomný v sére pravdepodobne pochádza hlavne z hepatobiliárneho systému. Vzostup GMT je známkou poškodenia pečene vždy, keď sú zvýšené taktiež enzýmy špecifické pre pečeň, ako je ALT, GLDH či CHE. GMT má však len malý význam pri rozlíšení medzi rôznymi typmi ochorenia pečene. GMT stúpa dramaticky v prípadoch intrahepatickej a posthepatickej biliárnej obštrukcie. Pri zistení obštrukčnej žltačky, cholangiitídy a cholecystitídy je citlivejšia než alkalická fosfatáza, k jej vzostupu dochádza časnejšie a pretrváva dlhšie. GMT je zvýšená taktiež u pacientov s infekčnou hepatitídou, steatózou, pri akútnej a chronickej pankreatitíde a u pacientov liečených antikonvulznými liekmi, ako je fenytoín a fenobarbital. Pretože sú zvýšené hodnoty GMT pozorované u pacientov s alkoholickou cirhózou a vo väčšine sér ľudí, ktorí sú ťažkí pijaci alkoholu, má GMT význam pri zistení alkoholizmu, alkoholického poškodenia pečene a pri monitorovaní abstinencie alkoholu. Enzým je užitočný taktiež v pomere k HDL-cholesterolu v prípadoch nadmerného užívania alkoholu, k alkalickej fosfatáze v prípadoch alkoholického ochorenia pečene a k aspartát-aminotransferáze pri odlíšení neonatálnej hepatitídy od biliárnej atresie.

Referenčné hodnoty:

Dospelí:
Muži: 0,02 – 0,92 µkat/L
Ženy: 0,02 – 0,63 µkat/L

Deti:
Muži:
1R 0,02 – 0,65 µkat/L
12R 0,05 – 0,37 µkat/L
18R 0,03 – 0,70 µkat/L
Ženy:
1R 0,02 – 0,65 µkat/L
12R 0,07 – 0,37 µkat/L
18R 0,07 – 0,40 µkat/L

Pokyny na odber:

Sérum – Plastová skúmavka s deliacimi granulami/gélom

Interferencie:

• hemolýza – Interferencia menej než 5% až do 2,5g/L hemoglobínu
• ikterita – Interferencia menšia ako 3% až do 40 mg/dL alebo 684 μmol/L bilirubínu
• lipémia – Interferencia menej než 5% až do 1000mg/dL Intralipidu

Kritérium pre doordinovanie vyšetrenia:

2 dni

Zdroj:

Návod na použitie BLOSR6X20 04 GGT Enzyme

Klinický význam:

Asi 25 % celkového cholesterolu v sére sa transportuje ako frakcia HDL. Mnohé klinické a epidemiologické štúdie ukázali silný opačný súvis medzi HDL-cholesterolom a výskytom choroby koronárnych artérií. Bolo navrhnuté, že absorpcia a transport cholesterolu z periférneho tkaniva do pečene pôsobí ako ochranný faktor proti vzniku aterosklerotických plakov. Stanovenie HDL- cholesterolu je preto dôležité pre interpretáciu jednotlivých stanovení cholesterolu. Nízky HDL-cholesterol je rizikový faktor nezávislý od koncentrácie celkového cholesterolu a je významným prognostickým údajom rizika choroby koronárnych artérií. Meranie HDL-cholesterolu sa používa na skoré rozpoznanie rizika aterosklerózy a môže sa tiež použiť na sledovanie jednotlivcov počas liečby liekmi na zníženie obsahu tukov v krvi.

Referenčné hodnoty:

1,04 – 1,55 mmol/L

Pokyny na odber:

Sérum – Plastová skúmavka s deliacimi granulami/gélom

Interferencie:

Sérum

• hemolýza – Interferencia menej než 3% až do 5g/L hemoglobínu
• ikterita – Interferencia menšia než 3 % až do 40 mg/dL alebo 684 µmol/L bilirubínu
• lipémia – Interferencia menej než 10% až do 900mg/dL Intralipidu

Kritérium pre doordinovanie vyšetrenia:

2 dni

Zdroj:

Návod na použitie BLOSR6X87 03 HDL Metabolite

Klinický význam:

Elektrolyty ovplyvňujú väčšinu metabolických procesov. Slúžia na udržiavanie osmotického tlaku a hydratácie rôznych častí tela s obsahom tekutín, správneho pH tela a reguláciu správnych funkcií srdca a svalov. Elektrolyty sa tiež podieľajú na oxidačno-redukčných reakciách a sú dôležitou súčasťou alebo kofaktormi v enzymatických reakciách. Draslík je hlavný intracelulárny katión a primárny intracelulárny pufor. Podieľa sa na udržiavaní elektrického potenciálu nervového systému a svalovej dráždivosti, acidobázickej rovnováhy a osmotického tlaku. Koncentrácia sérového draslíka závisí od aldosterónu (↑), reabsorpcie sodíka (↓), acidobázickej rovnováhy – pri alkalóze sa jeho sérová koncentrácia znižuje, draslík sa presúva do bunky, pri acidóze je to naopak. Účelom testu je hodnotenie klinických príznakov s ohľadom na hladinu draslíka – hlavne u intenzívne liečených pacientov, monitorovanie obličkových funkcií, hodnotenie nervovosvalových porúch, monitorovanie acidobázy a metabolizmu glukózy, monitorovanie liečby diuretikami a hypertenzie atď

Referenčné hodnoty:

3,5-5,1 mmol/L

Pokyny na odber:

Sérum – Plastová skúmavka s deliacimi granulami/gélom

Interferencie:

Sérum/Plazma

• hemolýza – neodporúča sa stanovovať
• lipémia – neodporúča sa stanovovať

Kritérium pre doordinovanie vyšetrenia:

2 dni

Zdroj:

Návod na použitie BL68320.04 ISE

Klinický význam:

Kreatinín je metabolický produkt kreatínu a fosfokreatínu a oba sa nachádzajú takmer výlučne vo svaloch. Preto je tvorba kreatinínu úmerná svalovej hmote a zo dňa na deň je málo premenlivá. Meranie kreatinínu sa používajú pri diagnostike a liečbe ochorenia obličiek a je užitočné taktiež pri hodnotení glomerulárnej funkcie obličiek a pri monitorovaní renálnej dialýzy. Sérová hladina sa však pri drobnom poškodení obličiek nemení a reaguje pomalšie než dusík z močoviny v krvi (BUN) na hemodialýzu počas  liečby zlyhania obličiek. Kreatinín v sére a dusík močoviny (BUN) sa používajú na rozlíšenie prerenálnej a postrenálnej (obštruktívnej) azotémie. Nárast dusíka močoviny v sére bez sprievodného nárastu kreatinínu v sére je kľúčovým ukazovateľom pri renálnej azotémie. Pri postrenálnom stave, kedy dochádza k obštrukcii prietoku moču, napríklad pri zhubnom nádore, nefrolitiáze a prostatizme, dochádza k nárastu hladiny v sére,  plazme aj v moči. V týchto prípadoch je nárast BUN neúmerne vyšší kvôli zvýšenej spätnej difúzii moču. Hodnota kreatinínu v sére sa líši v závislosti na veku, telesnej hmotnosti, rase a pohlaví. U niektorých pacientov s menším objemom svalovej hmoty, u kachetických pacientov, u pacientov s amputovanými končatinami a u starších pacientov môže byť táto hodnota nižšia. Hladina kreatinínu v sére, ktorá by bola obvykle považovaná za normálnu, nevylučuje porušenú renálnu funkciu.

Referenčné hodnoty:

Dospelí

Ženy: 49-90 µmol/L

Muži: 64-104 µmol/L

Deti

do 1 týždňa: 22-90 µmol/L

do 1 roka: 11-34 µmol/L

1 – 15 rokov: 21-65 µmol/L

Pokyny na odber:

Sérum –  Plastová skúmavka s deliacimi granulami/gélom

Interferencie:

• hemolýza – Interferencia menej než 5% až do 5g/L hemoglobínu
• ikterita – Interferencia menšia ako 7% až do 40 mg/dL alebo 684 μmol/L bilirubínu
• lipémia – Interferencia menej než 10% až do 700mg/dL Intralipidu

Kritérium pre doordinovanie vyšetrenia:

2 dni

Zdroj:

Návod na použitie BLOSR6X204 03 CREA Metabolite

Krvný obraz je základné screeningové vyšetrenie. Zahŕňa vyšetrenie bielych krviniek (leukocytov) a diferenciálneho rozpočtu krvných elementov, čo je percentuálne zastúpenie ich jednotlivých typov (neutrofily, bazofily, eozinofily, lymfocyty a monocyty), ďalej vyšetrenie červených krviniek (erytrocytov) vrátane ich objemu a množstva hemoglobínu, počet krvných doštičiek (trombocytov). Test sa odporúča ako základné alebo skríningové vyšetrenie vrátane preventívnych prehliadok a predoperačného vyšetrenia, a pri: podozrení na hematologické ochorenie, infekčných a parazitárnych ochoreniach, užívaní niektorých liekov, malígnych ochoreniach krvotvorby, prípadne ako doplňujúce vyšetrenie pri širokej škále systémových ochorení.

Referenčné hodnoty:

Pokyny na odber:

Plazma – Plastová skúmavka s EDTA

Klinický význam:

LDL-cholesterol (LDL C) predstavuje najväčšiu časť molekuly LDL a vzniká pôsobením lipoproteínlipázy na VLDL. LDL-cholesterol hrá významnú úlohu pri vzniku choroby koronárnych artérií (CHD), s mnohými klinickými a epidemiologickými štúdiami, ktoré preukazujú jeho aterogénne vlastnosti. LDL-cholesterol má najväčšiu súvislosť s koronárnou mortalitou zo všetkých tukových a lipoproteínových parametrov (štúdia GRIPS), s kombináciou zvýšenej hladiny LDL-cholesterolu a zvýšených hladín triglyceridov, čo predstavuje osobitne vysoké riziko. Hodnotenie LDL-cholesterolu poskytuje skoré rozpoznanie rizika aterosklerózy a možno ho použiť na stanovenie odpovede na terapiu znižujúcu lipidy pomocou liekov. Vysoké hladiny LDL-cholesterolu sú spojené so zvýšeným kardiovaskulárnym rizikom a familiárnou hyperlipidémiou. Znížené hladiny LDL-cholesterolu možno nájsť pri malabsorpcii a malnutrícii.

Referenčné hodnoty:

Sérum/plazma 1,2 – 3,35  mmol/L

Pokyny na odber:

Sérum – Plastová skúmavka s deliacimi granulami/gélom

Interferencie:

• hemolýza – Interferencia menej než 5% až do 5g/L hemoglobínu
• ikterita – Interferencia menej než 5 % až do 40 mg/dL alebo 684 µmol/L bilirubínu
• lipémia – Interferencia menej než 10 % až do 11,3 mmol/L triglyceridu

Kritérium pre doordinovanie vyšetrenia:

2 dni

Zdroj:

Návod na použitie BLOSR6X83 02 LDL Metabolite

Klinický význam:

Horčík je esenciálnou zložkou mnohých dôležitých enzymatických reakcií, buď ako neoddeliteľná časť metaloenzýmu alebo ako aktivátor a hrá významnú úlohu v glykolýze, dýchaní buniek a pri transporte vápnika membránami. Horčík sa reguluje hlavne rýchlosťou vylučovania horčíka obličkami, na ktoré má spolu s vápnikom vplyv hormón štítnej žľazy. Zvýšená spätná absorpcia vápnika teda vedie ku konkurenčnej inhibícii absorpcie horčíka. Merania koncentrácie horčíka sa používajú pri diagnostike a liečbe hypomagneziémie (abnormálne nízka) a hypermagneziémie (abnormálne vysoká). Najlepšie rozpoznateľným prejavom nedostatku horčíka je poškodenie neuromuskulárnej funkcie, t.j. nadmerná dráždivosť, tetánia, kŕče a elektrokardiografické zmeny. Hypomagneziémia sa pozoruje pri cukrovke, chronickom alkoholizme, nútenej diuréze, hypertyroidizme, hypoparatyroidizme, hypokalciémii, malabsorpcii a akútnej pankreatitíde. Zvýšené hladiny horčíka v sére boli zistené pri zlyhávaní obličiek, dehydratácii, ťažkej diabetickej acidóze a Addisonovej chorobe.

Referenčné hodnoty:

Muži: 0,73 – 1,06 mmol/L
Ženy: 0,77 – 1,03 mmol/L

Pokyny na odber:

Sérum – Plastová skúmavka s deliacimi granulami/gélom

Interferencie:

• hemolýza – Interferencia menej než 10 % až do 1,5 g/L hemoglobínu
• ikterita – Interferencia menej než 10 % až do 28 mg/dL alebo 479 µmol/L bilirubínu
• lipémia – Interferencia menej než 10% až do 500mg/dL Intralipidu

Kritérium pre doordinovanie vyšetrenia:

2 dni

Zdroj:

Návod na použitie BLOSR6X89 02 Metabolite

Klinický význam:

Vyšetrenie moču je najdôležitejšou vyšetrovacou metodikou pri stanovovaní diagnózy v prípade ochorenia obličiek a močových ciest. V bezpríznakových formách ochorenia obličiek je často jediný príznak choroby pozitívny nález v moči. Rovnako nemenej dôležité je sledovanie priebehu a vývoja choroby pomocou opakovaného vyšetrovania moču. Bez podrobného vyšetrenia moču nie je možné stanoviť typ choroby. Odoberá sa čerstvý moč.

Referenčné hodnoty:

Erytrocyty – 0 – 10 n/1μL
Leukocyty – 0 – 25 n/ μL
Valce – 0 – 2 n/ μL

Pokyny na odber:

Moč – plastová skúmavka

Kritérium pre doordinovanie vyšetrenia:

v deň odberu

Zdroj:

Návod na použitie IRIS iQ200

Klinický význam:

Sodík je hlavný extracelulárny katión. Jeho funkciou je kontrola objemu extracelulárnej tekutiny, udržiavanie acidobázickej rovnováhy, osmolality a elektrického potenciálu v nervovosvalovom systéme. Účelom testu je práve hodnotenie rovnováhy tekutina – elektrolyt a acidobázy a s nimi spojených nervovosvalových, obličkových a nadobličkových funkcií.

Referenčné hodnoty:

136-146 mmol/L

Pokyny na odber:

• Sérum – Plastová skúmavka s deliacimi granulami/gélom

Interferencie:

• Sérum/plazma – hemolýza – neodporúča sa stanovovať
• lipémia – neodporúča sa stanovovať

Kritérium pre doordinovanie vyšetrenia:

2 dni

Zdroj:

Návod na použitie BL68320.04 ISE

Klinický význam:

Testosterón sa považuje za jeden z kľúčových androgénnych steroidov.
U mužov je vylučovaný v semenníkoch a kôre nadobličiek a u žien v kôre
nadobličiek a vaječníkoch. Produkovaný je tiež v periférnych tkanivách
z androstendiónu. U mužov je testosterón syntetizovaný takmer výlučne v Leydigových bunkách v semenníkoch. Vylučovanie testosterónu je regulované luteinizačným
hormónom (LH) a testosterón stimuluje rozvoj sekundárnych pohlavných
charakteristík, ako je napr. rast pubického, faciálneho a axilárneho ochlpenia
a prídavných sexuálnych orgánov. Väčšina testosterónu v obehu je viazaná
na transportný proteín (SHBG = pohlavný hormón viažuci globulín).
U žien sa malé množstvo testosterónu tvorí v ováriách, nadobličkách
a periférne tukovom tkanive. Sérová koncentrácia testosterónu je u žien cca
10-krát nižšia ako u mužov. Vo fyziologických koncentráciách nemajú androgény
špecifické účinky na ženy. Zvýšená produkcia testosterónu u žien môže
spôsobiť virilizáciu (v závislosti na zvýšení).

Referenčné hodnoty:

 Pokyny na odber:

Sérum – Plastová skúmavka s deliacimi granulami/gélom

Interferencie:

Stanovenie nie je ovplyvnené ikterom (bilirubín < 513 µmol/L alebo < 03 mg/dL) hemolýzou (hemoglobín <0,372 mmol/L nebo ≤ 0,60 g/dL) lipémiou (Intralipid  < 1000 mg/dL), biotínom (< 123 nmol/L alebo <  30 ng/mL)

Kritérium pre doordinovanie vyšetrenia:

2 dni

Zdroj: Návod na použitie Testosterone, Roche

Klinický význam:

Močovina (urea) sa syntetizuje v pečeni ako výsledný produkt metabolizmu proteínov a aminokyselín. Syntéza močoviny preto závisí od denného príjmu bielkovín a endogénneho metabolizmu bielkovín. Väčšina močoviny produkovanej týmito metabolickými procesmi sa vylučuje glomerulárnou filtráciou, s difúziou späť do krvi 40 –60%, bez ohľadu na rýchlosť prietoku v proximálnom kanáliku. Spätná difúzia v distálnom kanáliku závisí od prietoku moču a je regulovaná antidiuretickým hormónom. Počas diurézy dochádza k minimálnej spätnej difúzii močoviny do krvi – veľké množstvo močoviny sa vylučuje v moči a koncentrácia močoviny v plazme je nízka. Počas antidiurézy, ktorá môže nastať pri zlyhávaní srdca oligúriou, pri dehydratácii alebo smäde močovina spätne difunduje do kanálikov zvýšenou rýchlosťou a obsah močoviny v plazme sa zvyšuje. Pri zlyhávaní obličiek pred obličkami a za obličkami sa prietok moču kanálikmi znižuje, čím dochádza k zvýšenej spätnej difúzii močoviny v distálnych kanálikoch a zvýšenému vylučovaniu kreatinínu. K prerenálnemu zvyšovaniu močoviny dochádza pri dekompenzácii srdca, zvýšenom katabolizme proteínov a spotrebe vody. Hladiny močoviny môžu byť zvýšené aj z príčin súvisiacich s obličkami, ako je akútna glomerulonefritída, chronická nefritída, polycystické obličky, tubulárna nekróza a nefroskleróza. Zvýšenie hladiny močoviny za obličkami môže byť spôsobené obštrukciou močového traktu. Koncentrácia močoviny v plazme je určená renálnou perfúziou, rýchlosťou syntézy močoviny a rýchlosťou glomerulárnej filtrácie(GFR) a môže sa zvýšiť pri akútnom zlyhaní obličiek, chronickom zlyhávaní obličiek a prerenálnej azotémii. U pacientov na dialýze predstavuje koncentrácia močoviny degradáciu proteínov a je aj indikátorom stavu metabolizmu. V konečnom štádiu zlyhávania obličiek vznikajú príznaky otravy močovinou, a najmä príznaky súvisiace s gastrointestinálnym systémom, ktoré korelujú s koncentráciou močoviny. Stanovenia močoviny a kreatinínu v sére sa často vykonávajú spoločne pri diferenciálnej diagnostike funkcie obličiek.

Referenčné hodnoty:

Sérum
dospelí : 2,8-7,2 mmol/L
<15rokov: 1,8-6,4 mmol/L

Pokyny na odber:

Sérum – Plastová skúmavka s deliacimi granulami/gélo

Interferencie:

Sérum

• hemolýza – Interferencia menej než 10% až do 2,5g/L hemoglobínu
• ikterita – Interferencia menšia ako 10% až do 20 mg/dL alebo 342 μmol/L bilirubínu
• lipémia – Interferencia menej než 3% až do 500 mg/dL Intralipidu

Kritérium pre doordinovanie vyšetrenia:

2 dni

Zdroj:

Návod na použitie BLOSR6X34 02 UREA Metabolite

Klinický význam:

Vitamín B12, označovaný aj ako kobalamín, je komplexná organokovová zlúčenina, v ktorej je atóm kobaltu v rámci korínového kruhu. Ide o vo vode rozpustný vitamín, ktorý je syntetizovaný mikroorganizmami. Nemôže byť syntetizovaný v ľudskom tele a veľmi zriedkavo sa vyskytuje v produktoch rastlinného pôvodu. Hlavnými zdrojmi vitamínu B12 sú mäso, ryby, vajcia a mliečne výrobky. Absorpcia v gastrointestinálnom trakte je závislá na vnútornom faktore, ktorý je syntetizovaný žalúdočnými parietálnymi bunkami, v distálnom ileu. Najčastejšiou príčinou vážneho nedostatku vitamínu B12 je nedostatok vnútorného faktora v dôsledku autoimunitnej atrofickej gastritídy. Choroba sa historicky nazýva “Zhubná anémia”, aj keď mnoho pacientov prichádza s prevažne neurologickými prejavmi. Príklady iných príčin nedostatku vitamínu B12 sú malabsorpcia v dôsledku gastrektómie, zápalové ochorenie čriev alebo diétny nedostatok, napríklad u prísnych vegetariánov (vegáni). Vitamín B12 je kofaktorom dvoch enzýmov, metionín syntázy a methylmalonyl CoA mutázy. Metionín syntáza, ktorá sa nachádza v cytoplazme, vyžaduje vitamín B12 vo forme methylcobalaminu a katalyzuje premenu homocysteínu na metionín, esenciálnu aminokyselinu. Počas tohto kroku je metylová skupina prevedená z methyltetrahydrofolátu na aminokyselinu. Tento enzým spája cestu metylácie syntézou darcu metylu S-adenosyl metionínu a cesty, v ktorej sú purín a pyrimidín syntetizované pomocou generácie tetrahydrofolátu. Vo forme 5′-deoxyadenosylkobalaminu sa vitamín B12 tiež vyžaduje pre mitochondriálny enzým methylmalonyl CoA mutázu, ktorá premieňa methylmalonyl CoA na sukcinyl CoA. Toto je krok pri oxidácii mastných kyselín s nepárnym počtom uhlíkov a katabolizmu ketogénnych aminokyselin. Vitamín B12 je preto dôležitý pre syntézu DNA, regeneračný metionín pre syntézu proteínov a metyláciu, ako aj pre rozvoj a počiatočnej myelinizácie centrálneho nervového systému (CNS), a pre zachovanie normálnej funkcie CNS. Nedostatok vitamínu B12 je bežný vo vyspelých krajinách, najmä u starších ľudí, a najväčšiu prevalenciu má v chudobnejších populáciách. Prevalencia všeobecne narastá s vekom. Nedostatok vitamínu B12 ovplyvňuje syntézu červených krviniek, čo spôsobuje megaloblastickú anémiu kvôli abnormálnej syntéze DNA. Navyše zhoršuje neurologickú funkciu, najmä demyelinizáciou nervových vlákien, sčasti kvôli abnormálnej metylácii, čo vedie k periférnej neuropatii, demencii, slabým kognitívnym funkciám a depresii. Ďalšími následkami nedostatku alebo vyčerpania vitamínu B12 sú zvýšené riziká defektov neurálnej trubice, osteoporóza, cerebrovaskulárne a kardiovaskulárne ochorenia. Skorá diagnóza je kvôli latentnej povahe tejto poruchy a riziku trvalého neurologického poškodenia úplne zásadná. Všeobecne je primárnym testom vykonávaným pre potvrdenie diagnózy deficitu vitamínu B12 meranie hladiny vitamínu B12 v sére. Súčasné publikácie naznačujú, že k zlepšeniu špecifickosti diagnózy by sa navyše mali stanoviť nasledujúce biomarkery: foláty, kyselina metylmalónovej (MMA), homocysteín a holotranskobalamin

Referenčné hodnoty:

133-675 pmol/L

Pokyny na odber:

Sérum – Plastová skúmavka s deliacimi granulami/gélom

Interferencie:

Stanovenie nie je ovplyvnené ikterom (bilirubín < 1112 µmol/L alebo < 65 mg/dL) hemolýzou (hemoglobín <0,025 mmol/L nebo ≤ 0,04 g/dL) lipémiou (Intralipid < 1500 mg/dL), biotínom (< 205 nmol/L alebo < 50 ng/mL)

Kritérium pre doordinovanie vyšetrenia:

2 dni

Zdroj:

Návod na použitie Vitamin B12, Roche

Klinický význam:

Vitamín D je v tuku rozpustný prekurzor steroidných hormónov, ktorý je produkovaný hlavne v koži pôsobením slnečného žiarenia. Vitamín D je biologicky neaktívny, aby sa zmenil na aktívny 1,25 dihydroxycholekalciferol, musí podstúpiť 2 postupné hydroxylácie v pečeni a obličkách. Dve najvýznamnejšie formy vitamínu D sú vitamín D3 (cholekalciferol) a vitamín D2 (ergokalciferol). Na rozdiel od vitamínu D3 si ľudské telo nemôže produkovať vitamín D2, ktorý sa dostáva do tela potravou. Vitamín D je nevyhnutný pre správnu funkciu kostí, u detí vedie závažný deficit k malformácii kostí, známy ako rachitída. U ľahších foriem insuficiencie sa predpokladá, že vedú k zníženej využiteľnosti vápnika z potravy. Deficit vitamínu D spôsobuje svalovú slabosť, u starších ľudí sa zvýšené riziko pádu pripisuje účinku vitamínu D na funkciu svalov. Deficit vitamínu D je bežnou príčinou sekundárneho hyperparatyreoidizmu. Zvýšené hladiny parathormónu, hlavne u starších ľudí s deficitom vitamínu D, môžu spôsobiť osteomaláciu, ubúdanie kostnej hmoty a riziko zlomeniny kostí. Nízke koncentrácie vitamínu D sú spojené aj s nižšou hustotou kostí. Preto sa odporúča stanovovať vitamín D s ostatnými kostnými markermi na posúdenie metabolizmu kostí. Nedostatok vitamínu D sa dáva do súvislosti s diabetom, rôznymi druhmi rakoviny, kardiovaskulárnymi ochoreniami, autoimunitnými ochoreniami.

Referenčné hodnoty:

deficit <20 µg/L
nedostatočná koncentrácia 21 – 29 µg/L
dostatočná koncentrácia 30 – 100 µg/L
vysoká koncentrácia >100 µg/L

Pokyny na odber:

Sérum – Plastová skúmavka s deliacimi granulami/gélom

Interferencie:

Stanovenie nie je ovplyvnené ikterom (bilirubín < 1129 µmol/L alebo < 66 mg/dL) hemolýzou (Hb < 0.373 mmol/L alebo < 0,6 g/dL), lipémiou (Intralipid < 300 mg/dL) , biotínom (< 123nmol/L alebo < 30 ng/mL)

Kritérium pre doordinovanie vyšetrenia:

2 dni

Zdroj:

Návod na použitie Vitamin D total II, Roche