Imunita

Klinický význam:

C-reaktívny proteín (CRP) je jedným z najcitlivejších reaktantov akútnej fázy. Pri systémovej reagencii CRP Latex sa CRP dá merať až do veľmi nízkych koncentrácií, no kvôli nešpecifickosti CRP a veľkým zmenám medzi jednotlivcami sa musí interpretácia hladín CRP vykonávať opatrne, obvykle v porovnaní s predchádzajúcimi hodnotami CRP alebo inými markermi. V závislosti od použitej aplikácie (rôzne nastavenia prístrojov) sú k dispozícii dva rozsahy merania: 1. Normálne použitie (0,2 – 480 mg/L):1,2,3,4 hladiny C-reaktívneho proteínu v sére môžu dramaticky rásť po infarkte myokardu, traume, infekcii, zápale, chirurgickom zákroku alebo neoplastickej proliferácii. Zvýšenie sa vyskytne počas 24 až 48 hodín a hladina môže byť až 2 000-násobok normálnej hladiny. Štúdie ukázali, že detekcia oveľa nižších hladín CRP môže značiť zvýšené riziko pre srdcovocievne ochorenie u asymptomatických pacientov Koncentrácie CRP vyššie než 3 mg/L v dobe prijatia do nemocnice môžu predznačovať následné srdcové udalosti.

Referenčné hodnoty:

< 5 mg/L

Pokyny na odber:

Sérum – Plastová skúmavka s deliacimi granulami/gélom
Plazma – Plastová skúmavka s heparínom/EDTA

Interferencie:

• hemolýza – Interferencia menšia než 5 % až do 5 g/L hemoglobínu
• ikterita – Interferencia menšia než 5 % až do 40 mg/dL alebo 684 µmol/L bilirubínu
• lipémia – Interferencia menej než 10% až do 1000mg/dL Intralipidu

Kritérium pre doordinovanie vyšetrenia:

Odporúčame nový odber

Zdroj:

Návod na použitie BLOSR6X99 04 Specific Protein

Klinický význam:

V stave nalačno sú hladiny cukru v krvi regulované pečeňou, čo zaisťuje, že hladiny sa udržiavajú v presných hraniciach. Rýchly a presný spôsob, ako sa hladiny cukru v krvi nalačno regulujú, je v ostrom kontraste s rýchlym rastom hladiny cukru v krvi, ktorý nastáva po požití uhľohydrátov. Pokles hladiny glukózy v krvi na kritickú hladinu (asi 2,5 mmol/L) vedie k nefunkčnosti centrálneho nervového systému. Prejavuje sa to ako hypoglykémia a je charakterizovaná slabosťou svalov, chybami koordinácie a duševnou zmätenosťou. Ďalší pokles hladiny glukózy v krvi vedie ku hypoglykemickej kóme. Koncentrácie glukózy v krvi sú u rôznych jednotlivcov rôzne, závisí to od svalovej aktivity a časového intervalu od príjmu potravy. Tieto rozdiely sa zvyšujú ďalej v prípadoch porúch regulácie, čo sa vyskytuje pri mnohých patologických stavoch, kde sa hladina glukózy v krvi môže zvýšiť (hyperglykémia) alebo znížiť (hypoglykémia). Hyperglykémia sa najčastejšie vyskytuje ako dôsledok nedostatku buď množstva alebo účinnosti inzulínu pri ochorení známom ako diabetes mellitus (cukrovka). Táto choroba je charakterizovaná zvýšením hladiny glukózy v krvi do takej miery, že sa prekročí prahová hodnota obličiek a cukor sa vyskytuje v moči (glykozúria). Meranie obsahu glukózy v krvi sa používa ako skríningový test na diabetes mellitus, v prípadoch podozrenia na hyperglykémiu, sledovania terapie diabetes mellitus, hodnotenia metabolizmu uhľohydrátov, napr. pri diabetes v tehotenstve, akútnej hepatitíde, akútnej pankreatitíde a Addisonovej chorobe. Hypoglykémia je spojená s mnohými patologickými stavmi, akými sú syndróm respiračnej nedostatočnosti novorodencov, toxémia v tehotenstve, kongenitálne enzymatické chyby, Reyeov syndróm, požitie alkoholu, dysfunkcia pečene, nádory pankreasu  produkujúce inzulín (inzulínomy), protilátky proti inzulínu, nepankreatické novotvary, septikémia a chronické zlyhávanie obličiek.

Referenčné hodnoty:

Sérum/plazma
Dospelí : 4,1-5,9  mmol/L
Deti :     3,3-5,6 mmol/L

Pokyny na odber:

Sérum – Plastová skúmavka s deliacimi granulami/gélom
Plazma – Plastová skúmavka s heparínom

Interferencie:

Sérum

• hemolýza – Interferencia menej než 3% až do 5g/L hemoglobínu
• ikterita – Interferencia menšia ako 10% až do 40 mg/dL alebo 684 μmol/L bilirubínu
• lipémia – Interferencia menej než 10% až do 700mg/dL Intralipidu

Kritérium pre doordinovanie vyšetrenia:

Odporúčame nový odber

Zdroj:

Návod na použitie BLOSR6X21 03 GLUC Metabolite

Klinický význam:

V sére zdravých ľudí je prítomný imunoglobulín triedy IgG, IgA, IgM, IgD a IgE v zostupnom poradí koncentrácie. Protilátky IgA sa vyskytujú ako sérový IgA a sekrečný IgA. Na rozdiel od sekrečného IgA nie je konkrétny význam sérového IgA jasný. IgA neprekročí placentu, teda nie je prítomný v krvi plodu. Sekrečný IgA sa skladá z diméru spojeného J-reťazcom a má sekrečnú zložku, ktorá chráni molekulu pred proteolytickými enzýmami. Sekrečný IgA je dominantný imunoglobulín telových sekrétov, medzi ktoré patria sliny, slzy, mledzivo, nosné sekréty, tracheobronchiálne hlieny a gastrontestinálne sekréty. Základnou funkciou sekrečného IgA je viazanie mikroorganizmov na sliznice, aktivácia alternatívnych doplnkových ciest, aktivácia zápalových reakcií a dôležitú úlohu plní aj pri ochrane dýchacieho, urogenitálneho a gastrointestinálneho ústrojenstva pred infekciou.

Zmeny v koncentrácii imunoglobulínu v sére je možné rozdeliť do nasledujúcich kategórií:

• Hypogamaglobulinémia – jednotlivci s nedostatkom sekrečného IgA častejšie trpia infekciami slizníc, atopiou a autoimunitnými ochoreniami.
  U jednotlivcov, ktorým chýba IgA, je vyšší predpoklad reumatických porúch a lymfómu.
• Polyklonálne gamapatie – k zvýšeniu hladiny dochádza pri chronických ochoreniach pečene, chronických infekciách, predovšetkým gastrointestinálneho a dýchacieho ústrojenstva, novotvare v dolnej časti gastrointestinálneho ústrojenstva, zápalových ochoreniach čriev, niektorých imunodeficientnych stavoch, napríklad pri Wiskott-Aldrichovom syndróme a reumatoidnej artritíde.
• Monoklonálne gamapatie – napríklad pri mnohopočetných myelómoch typu IgA.

Referenčné hodnoty:

do 1 roku: 0,0 -0,3 g/L

1 až 3 roky: 0,0 – 0,9 g/L

3 až 6 rokov: 0,3 – 1,6 g/L

6 až 14 rokov: 0,5 – 3,1 g/L

14 až 18 rokov: 0,5 – 3,1 g/L

18 a viac rokov: 0,7 – 4,0 g/L

Pokyny na odber:

Sérum – Plastová skúmavka s deliacimi granulami/gélom

Interferencie:

• hemolýza – Interferencia menej než 5% až do 5g/L hemoglobínu
• ikterita – Interferencia menšia ako 3% až do 40 mg/dL alebo 684 μmol/L bilirubínu
• lipémia – Interferencia menej než 10% až do 1000mg/dL Intralipidu

Kritérium pre doordinovanie vyšetrenia:

2 dni

Zdroj:

Návod na použitie BLOSR6X171.02 Specific Protein

Klinický význam:

Imunoglobulíny obsahujú dva ľahké (L-) a dva ťažké (H-) reťazce. IgE sa najčastejšie vyskytuje ako monomér a označuje sa aj ako reagín. Protilátky proti IgE spôsobujú reakcie precitlivenosti typu I, okamžitého typu. Pomocou polyvalentných antigénov ako sú napr. trávový peľ, roztoče v prachu z domácnosti, zložky potravín, parazity alebo uštipnutia hmyzom, sú B bunky slizníc na vstupnej bráne prostredníctvom buniek CD4+ podnietené k tvorbe špec. IgE. Tento sa viaže pomocou Fc receptorov na mastocyty, ktoré sú senzibilizované. Pri ďalšom kontakte antigénu s mastocytom dochádza k skríženému zosieťovaniu protilátok proti IgE, bunky sa degranulujú a uvoľnia sa mediátory, ktoré vyvolávajú napríklad príznaky sennej nádchy, astmy a atopického ekzému. IgE neprechádza placentou a neaktivuje žiadnu komplementárnu štruktúru.

Referenčné hodnoty:

do 7  rokov: 25-440 IU/mL

7 – 19 rokov: 25-450 IU/mL

viac ako 19 rokov: 0-160 IU/mL

Pokyny na odber:

Sérum – Plastová skúmavka s deliacimi granulami/gélom

Interferencie:

• hemolýza – Interferencia menej než 10% až do 1,5g/L hemoglobínu
• ikterita – Interferencia menšia ako 10% až do 60 mg/dL bilirubínu
• lipémia – Interferencia menej než 10% až do 1200mg/dL triglyceridov

Kritérium pre doordinovanie vyšetrenia:

2 dni

Zdroj:

Návod na použitie IgE AU, Biomed

Klinický význam:

V sére zdravých ľudí je prítomný imunoglobulín triedy IgG, IgA, IgM, IgD a IgE v zostupnom poradí koncentrácie. IgG, ktorý sa skladá zo štyroch podtried, zahŕňa približne 75% celkového množstva imunoglobulínov a 10 – 20% celkového sérového proteínu. Približne jedna polovica celkového telesného IgG sa nachádza v plazme, kým druhá polovica vzhľadom na nízku molekulárnu hmotnosť IgG (150 kDa), sa distribuuje v intersticiálnej tekutine a pôsobí proti infekcii tkanív. IgG je mimoriadne dôležitý pre dlhodobú obranu tela proti infekcii, keďže predstavuje pomalšiu ale trvalejšiu odpoveď na primárny antigénový stimul ako IgM. Hladiny IgG sa však pri opakovanej expozícii na rovnaký antigénový stimul rýchlo a v krátkom čase zvyšujú. IgG podporuje fagocytózu a aktivuje komplement. Zmeny v koncentrácii imunoglobulínu v sére je možné rozdeliť do nasledujúcich kategórií: Hypogamaglobulinémie,: deficit IgG môže byť genetický, napr. pri ťažko kombinovanej imunitnej nedostatočnosti alebo pri získanej imunitnej nedostatočnosti, napr. AIDS. Definitívna diagnóza tohto klinického syndrómu vyžaduje rozsiahle hodnotenie humorálnej a bunkovej funkcie pri imunitnej odpovedi. Pokles IgG nastáva aj v dôsledku popálenín teplom, nefrotického syndrómu, enteropatií so stratou proteínov a myelómov iných ako IgG. Polyklonálne gamapatie: hladiny IgG sú zvýšené pri autoimunitných ochoreniach (systémový lupus erythematosus, reumatoidná artritída, Sjögrenov syndróm), sarkoidóze, chronickej chorobe pečene, určitých parazitárnych chorobách a chronických alebo recidivujúcich infekciách. Monoklonálne gamapatie: napr. pri mnohopočetnom myelóme typu IgG, lymfómoch, leukémiách a iných malignitách. IgG je jediný imunoglobulín, ktorý prechádza cez placentu, a preto má osobitný význam pri obrane dojčiat proti infekcii. Stanovenie IgG v mozgovomiešnej tekutine (CSF) sa používa na hodnotenie infekcií zasahujúcich centrálny nervový systém, novotvarov alebo primárnych neurologických ochorení. Merania IgG CSF sa môžu použiť na stanovenie pomeru IgG CSF/albumín CSF, čo je dôležitý faktor pri rozlišovaní medzi intratekálnou a lokalizovanou syntézou IgG.

Referenčné hodnoty:

do 15 dní: 3,0 -13,6 g/L

do 1 roka: 1,0-6,8 g/L

1 – 4 roky: 3,0-11,2 g/L

4 – 10 rokov: 5,2-13,2 g/L

10 – 18 rokov: 6,4-14,9 g/L

viac ako 18 rokov: 7,0-16,0 g/L

Pokyny na odber:

Sérum – Plastová skúmavka s deliacimi granulami/gélom

Interferencie:

• hemolýza – Interferencia menej než 3% až do 5g/L hemoglobínu
• ikterita – Interferencia menšia ako 3% až do 40 mg/dL alebo 684 μmol/L bilirubínu
• lipémia – Interferencia menej než 10% až do 1000mg/dL Intralipidu

Kritérium pre doordinovanie vyšetrenia:

2 dni

Zdroj:

Návod na použitie BLOSR6X172.02 Specific Protein

Klinický význam:

V sére zdravých ľudí je prítomný imunoglobulín triedy IgG, IgA, IgM, IgD a IgE v zostupnom poradí koncentrácie. IgM tvorí približne 7% celkových plazmatických imunoglobulínov a ide o prvý imunoglobulín, ktorý odpovedá na antigénový stimul. IgM bežne cirkuluje v plazme vo forme pentaméru a kvôli svojej relatívne veľkej molekulovej hmotnosti (971 kDa) je 75 – 80% IgM intravaskulárnych. Do skupiny IgM patria prírodné protilátky, napr. izohemaglutiníny krvnej skupiny ABO, Rh soľného roztoku a protilátky voči IgG, napr. reumatoidné faktory. Dôležité funkcie IgM v imunitnej odpovedi spočívajú v aglutinácii patogénov a aktivácii klasickej komplementovej dráhy. Zmeny v koncentrácii imunoglobulínu v sére je možné rozdeliť do nasledujúcich kategórií: Hypogamaglobulinémie: nedostatok IgM je zriedkavý a spojený s recidivujúcimi pyrogénnymi infekciami. Polyklonálne gamapatie: hladiny IgM sú zvýšené pri primárnej biliárnej cirhóze, infekciách prenášaných krvou, ako napr. malária, vírusových alebo bakteriálnych infekciách a reumatoidnej artritíde. Monoklonálne gamapatie: napr. pri Waldenströmovej makroglobulinémii a malígnom lymfóme. Zvýšené hladiny IgM v sére alebo počas prvých štyroch týždňov života môžu značiť vnútromaternicové alebo novorodenecké infekcie, ako sú rubeola, cytomegalovírus, toxoplazmóza alebo syfilis.

Referenčné hodnoty:

do 15 dní: 0,2-0,5

do 13 týždňov: 0,2 – 0,7 g/L

do 1 roku: 0,3 – 0,9 g/L

1 – 15 rokov: 0,2 – 2,0 g/L

15 – 18rokov: 0,5 – 1,5 g/L

viac ako 18 rokov: 0,4 – 2,3 g/L

Pokyny na odber:

Sérum – Plastová skúmavka s deliacimi granulami/gélom

Interferencie:

• hemolýza – Interferencia menej než 10% až do 5g/L hemoglobínu
• ikterita – Interferencia menšia ako 10% až do 40 mg/dL alebo 684 μmol/L bilirubínu
• lipémia – Interferencia menej než 10% až do 200mg/dL Intralipidu

Kritérium pre doordinovanie vyšetrenia:

2 dni

Zdroj:

Návod na použitie BLOSR6x173.01 Specific Protein

Krvný obraz je základné screeningové vyšetrenie. Zahŕňa vyšetrenie bielych krviniek (leukocytov) a diferenciálneho rozpočtu krvných elementov, čo je percentuálne zastúpenie ich jednotlivých typov (neutrofily, bazofily, eozinofily, lymfocyty a monocyty), ďalej vyšetrenie červených krviniek (erytrocytov) vrátane ich objemu a množstva hemoglobínu, počet krvných doštičiek (trombocytov). Test sa odporúča ako základné alebo skríningové vyšetrenie vrátane preventívnych prehliadok a predoperačného vyšetrenia, a pri: podozrení na hematologické ochorenie, infekčných a parazitárnych ochoreniach, užívaní niektorých liekov, malígnych ochoreniach krvotvorby, prípadne ako doplňujúce vyšetrenie pri širokej škále systémových ochorení.

Referenčné hodnoty:

Pokyny na odber:

Plazma – Plastová skúmavka s EDTA

Klinický význam:

Vitamín D je v tuku rozpustný prekurzor steroidných hormónov, ktorý je produkovaný hlavne v koži pôsobením slnečného žiarenia. Vitamín D je biologicky neaktívny, aby sa zmenil na aktívny 1,25 dihydroxycholekalciferol, musí podstúpiť 2 postupné hydroxylácie v pečeni a obličkách. Dve najvýznamnejšie formy vitamínu D sú vitamín D3 (cholekalciferol) a vitamín D2 (ergokalciferol). Na rozdiel od vitamínu D3 si ľudské telo nemôže produkovať vitamín D2, ktorý sa dostáva do tela potravou. Vitamín D je nevyhnutný pre správnu funkciu kostí, u detí vedie závažný deficit k malformácii kostí, známy ako rachitída. U ľahších foriem insuficiencie sa predpokladá, že vedú k zníženej využiteľnosti vápnika z potravy. Deficit vitamínu D spôsobuje svalovú slabosť, u starších ľudí sa zvýšené riziko pádu pripisuje účinku vitamínu D na funkciu svalov. Deficit vitamínu D je bežnou príčinou sekundárneho hyperparatyreoidizmu. Zvýšené hladiny parathormónu, hlavne u starších ľudí s deficitom vitamínu D, môžu spôsobiť osteomaláciu, ubúdanie kostnej hmoty a riziko zlomeniny kostí. Nízke koncentrácie vitamínu D sú spojené aj s nižšou hustotou kostí. Preto sa odporúča stanovovať vitamín D s ostatnými kostnými markermi na posúdenie metabolizmu kostí. Nedostatok vitamínu D sa dáva do súvislosti s diabetom, rôznymi druhmi rakoviny, kardiovaskulárnymi ochoreniami, autoimunitnými ochoreniami.

Referenčné hodnoty:

deficit <20 µg/L
nedostatočná koncentrácia 21 – 29 µg/L
dostatočná koncentrácia 30 – 100 µg/L
vysoká koncentrácia >100 µg/L

Pokyny na odber:

Sérum – Plastová skúmavka s deliacimi granulami/gélom

Interferencie:

Stanovenie nie je ovplyvnené ikterom (bilirubín < 1129 µmol/L alebo < 66 mg/dL) hemolýzou (Hb < 0.373 mmol/L alebo < 0,6 g/dL), lipémiou (Intralipid < 300 mg/dL) , biotínom (< 123nmol/L alebo < 30 ng/mL)

Kritérium pre doordinovanie vyšetrenia:

2 dni

Zdroj:

Návod na použitie Vitamin D total II, Roche