Stres

Klinický význam:

Albumín je prevládajúcim proteínom v ľudskej plazme, predstavuje 55 – 65 % celkového proteínu. Jeho základné biologické funkcie spočívajú v transporte a uchovávaní širokej palety ligandov na udržanie onkotického tlaku plazmy a slúži ako zdroj endogénnych aminokyselín. Albumín viaže a solubilizuje nepolárne zlúčeniny, ako je plazmatický bilirubín a mastné kyseliny s dlhým reťazcom, a tiež aj viaže mnohé lieky. Hyperalbuminémia je zriedkavá a je spôsobená ťažkou dehydratáciou a nadmernou venóznou stázou. Hypoalbuminémia môže byť spôsobená zhoršenou syntézou, napr. pri chorobe pečene alebo pri strave s nedostatkom bielkovín; zvýšeným katabolizmom ako dôsledkom poškodenia a zápalu tkanív, zníženou absorpciou aminokyselín spôsobenou syndrómami malabsorpcie alebo malnutrície, stratou proteínov smerom von, napr. pri nefrotickom syndróme, enteropatii alebo popáleninách; a zmenenou distribúciou napr. pri ascites. Výsledky ťažkej hypoalbuminémie pri vážnej nerovnováhe intravaskulárneho onkotického tlaku spôsobujúceho vznik edému. Merania koncentrácií albumínu sú dôležité pre pochopenie a interpretáciu hladín vápnika a horčíka, lebo tieto ióny sú viazané na albumín, a tak zníženie hladín albumínu zodpovedá priamo za pokles ich koncentrácií.

Referenčné hodnoty:

Sérum 35 – 52 g/L

Pokyny na odber:

Sérum – Plastová skúmavka s deliacimi granulami/gélom

Interferencie:

• hemolýza – Interferencia menšia ako 10 % pri max. 4,5 g/L hemoglobínu
• ikterita – Interferencia menšia ako 10 % až do 40 mg/dL alebo 684 µmol/L bilirubínu
• lipémia – Interferencia menej než 10% až do 800mg/dL Intralipidu

Kritérium pre doordinovanie vyšetrenia:

2 dni

Zdroj:

Návod na použitie BLOSR6X02 03 ALB Metabolite

Klinický význam:

ALT je aminotransferáza, skupina enzýmov, ktoré prenosom aminoskupín katalyzujú reverzibilnú transformáciu α-ketokyselín na aminokyseliny. Pretože špecifická aktivita ALT v pečeni je približne 10krát vyššia ako aktivita v srdci či kostrovom svale, je nutné na ALT pozerať ako na indikátor ochorenia pečeňového parenchýmu. ALT je prítomná v cytosole hepatocytov, a zvýšená hladina v sére ukazuje na poškodenie celistvosti plazmatickej membrány hepatocytov. ALT má pri hepatobiliárnych ochoreniach vyššiu senzitivitu ako AST. Aktivita >50 krát vyššia ako je horný limit normálu je väčšinou spojená s akútnou vírusovou hepatitídou, akútnymi poruchami perfúzie pečene a akútnou pečeňovou nekrózou po prehltnutí toxických látok, vrátane paracetamolu a karbón tetrachloridu. Významne zvýšené hladiny ALT v sére môžu byť u rôznych ochorení postihujúcich pečeň, vrátane hepatitídy, mononukleózy a cirhózy. Zvýšené hladiny ALT môžu byť zistené u hepatitídy a iných pečeňových ochorení pred nástupom zreteľných klinických príznakov, ako je napr. žltačka. Hladiny viac ako 15 krát vyššie ako horný limit normálu vždy znamenajú akútnu hepatocelulárnu nekrózu vírusového, toxického alebo obehového pôvodu. Zvýšené hladiny ALT môžu byť zistené tiež u cirhotickej a mimopečeňovej cholestáze. Ľahký alebo stredne závažný vzostup hladiny ALT môže byť pozorovaný tiež po požití alkoholu alebo podaní liekov vrátane penicilínu, salicylátov či opiátov.

Referenčné hodnoty:

Ženy : 0,02 -0,60 µkat/L
Muži : 0,02 – 0,85 µkat/L

Pokyny na odber:

Sérum – Plastová skúmavka s deliacimi granulami/gélom

Interferencie:

• hemolýza – Interferencia menej než 10% až do 5g/L hemoglobínu
• ikterita – Interferencia menšia ako 5% až do 40 mg/dL alebo 684 μmol/L bilirubínu
• lipémia – Interferencia menej než 3% až do 300mg/dL Intralipidu

Kritérium pre doordinovanie vyšetrenia:

2 dni

Zdroj:

Návod na použitie BLOSR6X07 03 ALT Enzyme

Klinický význam:

AST sa vyskytuje v mnohých orgánoch vrátane pečene, srdečného svalu, kosterného svalu, mozgu, obličiek, pľúc, pankreasu, erytrocytov a leukocytov, pričom najvyššia aktivita sa nachádza v pečeni a kostrovom svalstve. Vyšetrenie AST je indikované v diagnostike, diferenciálnej diagnostike a monitorovaní chorôb hepatobiliárneho systému, pri infarkte myokardu a poškodení kostrového svalstva. Vyšetrenie AST môže byť uskutočnené tiež ako súčasť lekárskych skríningových vyšetrení. V niektorých prípadoch môže byť AST užitočná pri monitorovaní priebehu infarktu myokardu. Pri podozrení na akútny infarkt myokardu má AST diagnostickú senzitivitu 96 %, pričom diagnostická senzitivita za 12 hodín po nástupe príznakov je 86 %. Hodnoty AST môžu byť zvýšené pri vírusovej hepatitíde a ochorení pečene s pečeňovou nekrózou; tu dochádza často ku 20 až 50 násobnému zvýšeniu hladiny. Hodnotenie aktivity AST vo vzťahu k ALT (de Ritisov pomer; AST/ALT) je vhodný indikátor pečeňového poškodenia. Pomer < 1,0 ukazuje na ľahké postihnutie pečene a býva spojený zvlášť s ochoreniami zápalovej povahy. Pomer > 1,0 ukazuje na ťažké pečeňové ochorenie, zvyčajne s nekrózou. Zvýšené hladiny AST môžu byť zistené pri cirhóze, extrahepatickej cholestáze, progresívnej svalovej dystrofie, dermatomyozitíde, akútnej pankreatitíde, hemolýze, gangréne, poranení s crush syndrómom a pľúcnej embólie. Ľahký alebo stredne závažný vzostup hladiny AST môže byť pozorovaný tiež po požití alkoholu alebo podaní liekov vrátane penicilínu, salicylátov či opiátov.

Referenčné hodnoty:

Sérum
Ženy : 0,02 – 0,60 µkat/L
Muži: 0,02 – 0,85 µkat/L

Pokyny na odber:

Sérum – Plastová skúmavka s deliacimi granulami/gélom

Interferencie:

• hemolýza – Neodporúča sa stanovovať
• ikterita – Interferencia menšia ako 10 % až do 40 mg/dL alebo 684 µmol/L bilirubínu
• lipémia – Interferencia menšia ako 5 % až do 300 mg/dL Intralipid

Kritérium pre doordinovanie vyšetrenia:

2 dni

Zdroj:

Návod na použitie BLOSR6X09 03 AST Enzyme

Klinický význam:

80 – 85 % denne produkovaného bilirubínu pochádza z hemoglobínu uvoľneného rozštiepením starnúcich erytrocytov, kým zvyšných 15 – 20 % pochádza zo štiepenia proteínov obsahujúcich hém, napr. myoglobín, cytochróm, katalázy a z kostnej drene ako dôsledok neúčinnej erytropoézy. Množstvo chorôb ovplyvňuje jeden alebo viac krokov zapojených v produkcii, absorpcii, uchovávaní, metabolizme a vylučovaní bilirubínu. V závislosti od poruchy sú nekonjugovaný alebo konjugovaný bilirubín alebo obidva dôležitými prispievateľmi k výslednej hyperbilirubinémii. Hyperbilirubinémiu možno klasifikovať takto: Prehepatálna žltačka: Ochorenia prehepatálneho pôvodu najmä s nekonjugovanou hyperbilirubinémiou zahŕňajú korpuskulárne hemolytické anémie, napr. talasémiu a kosáčikovú anémiu; extrakorpuskulárnu hemolytickú anémiu, napr. reakcia na transfúziu krvi kvôli nekompatibilite ABO a Rh; novorodeneckú žltačku a hemolytické ochorenie novorodenca. Hepatálna žltačka: Choroby hepatálneho pôvodu najmä s konjugovanou hyperbilirubinémiou zahŕňajú akútnu a chronickú vírusovú hepatitídu, cirhózu pečene a hepatocelulárny karcinóm. Posthepatálna žltačka: Ochorenia posthepatálneho pôvodu najmä s konjugovanou hyperbilirubinémiou zahŕňajú extrahepatálnu cholestázu a odmietnutie transplantovanej pečene. Chronické kongenitálne hyperbilirubinémie zahŕňajú nekonjugované hyperbilirubinémie Crigler-Najjarov syndróm a Gilbertov syndróm ako aj konjugované hyperbilirubinémie Dubin-Johnsonov syndróm a Rotorov syndróm. Rozlíšenie medzi chronickými kongenitálnymi hyperbilirubinémiami a získanými typmi bilirubinémie sa vykonáva meraním frakcií bilirubínu a detekciou normálnych aktivít pečeňových enzýmov.

Referenčné hodnoty:

Sérum 5 – 21 µmol/L

Pokyny na odber:

Sérum – Plastová skúmavka s deliacimi granulami/gélom

Interferencie:

• hemolýza – Interferencia menej než 10 % až do 0,45 g/L hemoglobínu
• lipémia – Interferencia menej než 10% až do 1000mg/dL Intralipidu

Kritérium pre doordinovanie vyšetrenia:

Odporúčame nový odber

Zdroj:

Návod na použitie BLOSR6X12 03 TBili Metabolite

Klinický význam:

80 – 85 % bilirubínu produkovaného každý deň pochádza z hemoglobínu uvoľneného rozštiepením starnúcich erytrocytov, kým zvyšných 15 – 20 % pochádza zo štiepenia proteínov obsahujúcich hém, napr. myoglobín, cytochrómy, katalázy a z kostnej drene ako dôsledok neúčinnej erytropoézy. Vzhľadom na zlú rozpustnosť nekonjugovaného bilirubínu vo vode (nepriamy bilirubín) sa do pečene presúva viazaný na albumín. Vo vnútri hepatocytov sa rýchlo konjuguje s kyselinou glukuronovou a vzniká bilirubín mono-a diglukuronid (priamy bilirubín), ktorý sa potom vylučuje žlčou spolu so všetkými inými bežnými zložkami žlče. Kým predhepatálna žltačka (napr. hemolytická anémia a novorodenecká žltačka) je spojená hlavne so zvýšením nekonjugovaného bilirubínu, hodnotenie priameho bilirubínu je užitočné pri stanovení hepatálnej a posthepatálnej žltačky. Choroby hepatálneho pôvodu najmä s konjugovanou hyperbilirubinémiou zahŕňajú akútnu a chronickú vírusovú hepatitídu, cirhózu pečene a hepatocelulárny karcinóm. Ochorenia posthepatálneho pôvodu najmä s konjugovanou hyperbilirubinémiou zahŕňajú extrahepatálnu cholestázu a odmietnutie transplantovanej pečene. Chronické kongenitálne konjugované hyperbilirubinémie zahŕňajú Dubin-Johnsonov a Rotorov syndróm. Rozlíšenie medzi chronickými kongenitálnymi hyperbilirubinémiami a získanými typmi bilirubinémie sa vykonáva meraním frakcií bilirubínu a detekciou normálnych aktivít pečeňových enzýmov.

Referenčné hodnoty:

Sérum <3,4µmol/L

Pokyny na odber:

Sérum – Plastová skúmavka s deliacimi granulami/gélom

Interferencie:

• hemolýza – neodporúča sa stanovovať
• lipémia – Interferencia menej než 10 % až do 300 mg/dL Intralipidu

Kritérium pre doordinovanie vyšetrenia:

Odporúčame nový odber

Zdroj:

Návod na použitie BLOSR6X11 0 DBili Metabolite

Klinický význam:

C-peptid je jednoreťazcový polypeptid skladajúci sa z 31 aminokyselín (AA 33-63) spájajúcich v molekule proinzulínu reťazec inzulínu A s reťazcom B. Má molekulovú hmotnosť cca 3021 Da.Proteolytickým štiepením prekurzora proinzulínu vznikajú 2 molekuly: inzulín a C-peptid. Obe sú vylučované v ekvimolárnom množstve a uvoľňované do obehu portálnou žilou. Keďže v pečeni degraduje asi polovica inzulínu, ale takmer žiadny C-peptid, má C-peptid dlhší biologický polčas (cca 35 minút) než inzulín. V periférnom obehu zostávajú 5 až 10-násobne vyššia koncentrácie C-peptidu, a tieto hladiny kolíšu menej ako inzulín. C-peptid sa z obehu odstraňuje a degraduje v obličkách, ale časť je v nezmenenej podobe vylučovaná močom. Koncentrácia v moči je 10-20 krát vyššia než v sére. Predtým bol C-peptid považovaný za biologicky neaktívny. V súčasnosti bolo na základe výskumu dokázané, že má molekulárne a fyziologické účinky, čo naznačuje, že C-peptid je v skutočnosti bioaktívnym peptidom. Je známe, že substitúcia C-peptidu spoločne s inzulínom môže zabraňovať rozvoju alebo spomaľovať progresiu dlhodobých komplikácií u diabetu 1. typu. Meranie C-peptidu, inzulínu a glukózy sa používa v diferenciálnej diagnostike hypoglykémie (umelo vyvolanej hypoglykémie a hypoglykémie spôsobenej hyperinzulinizmom), aby bol zaistený vhodný liečebný postup pre pacienta. Pre kvantifikáciu endogénnej sekrécie inzulínu sa C-peptid meria bazálne nalačno a po stimulačnom supresnom teste. Vzhľadom k vysokej prevalencii endogénnych protilátok proti inzulínu u diabetikov liečených inzulínom odráža koncentrácia C-peptidu spoľahlivejšie endogénnu sekréciu pankreatického inzulínu, než samotná hladina inzulínu. Stanovenie C-peptidu môže byť preto užitočné pri posudzovaní reziduálnej funkcie β-buniek v ranom štádiu cukrovky 1. typu a k diferenciálnej diagnostike latentného autoimunnitného diabetu dospelých (LADA) a cukrovky 2. typu.Meranie C-peptidu nachádza uplatnenie pri hodnotení úspešnosti transplantácie Langerhansových ostrovčekov a pri monitorovaní pacientov po pankreatektómii.Hoci testovanie C-peptidu nie je súčasťou rutinného sledovania diabetu, je vhodným prostriedkom pre individuálne terapeutické rozhodnutia, ktoré sú nevyhnutné k optimálnej dlhodobej metabolickej kontrole. Zvýšené hladiny C-peptidu môžu byť aj dôsledkom renálneho zlyhania a obezity.

Referenčné hodnoty:

0,24 – 1,46 nmol/L

Pokyny na odber:

Sérum – Plastová skúmavka s deliacimi granulami/gélom

Interferencie:

Stanovenie nie je ovplyvnené ikterom (bilirubín < 855 µmol/L alebo < 50 mg/dL) hemolýzou (hemoglobín <0,186 mmol/L nebo ≤ 0,3 g/dL) lipémiou (Intralipid < 2000 mg/dL), biotínom (< 246 nmol/L alebo < 60 ng/mL)

Kritérium pre doordinovanie vyšetrenia:

1 deň

Zdroj:

Návod na použitie C-Peptide, Roche

Klinický význam:

Cholesterol sa syntetizuje v celom  tele a je základnou zložkou bunkových membrán a lipoproteínov ako aj prekurzorom na syntézu steroidných hormónov a žlčových kyselín. Individuálna prognostická hodnota koncentrácie celkového cholesterolu vzhľadom na koronárne riziko je nízka. Cholesterol sa transportuje hlavne v dvoch skupinách lipoproteínov, s nízkou hustotou (LDL) a s vysokou hustotou (HDL), ktoré hrajú protikladnú úlohu v patogenéze porúch metabolizmu lipidov. Koncentrácia celkového cholesterolu preto poskytuje len základnú hodnotu, ktorá udáva, či sa majú vykonať ďalšie laboratórne skúmania metabolizmu lipoproteínov (stanovenie HDL a LDL cholesterolu a triglyceridov).

Referenčné hodnoty:

3,4 – 5,2 mmol/L

Pokyny na odber:

Sérum – Plastová skúmavka s deliacimi granulami/gélom

Interferencie:

• hemolýza – Interferencia menej než 10% až do 5g/L hemoglobínu
• ikterita – Interferencia menej než 10 % až do 8 mg/dL alebo 137 µmol/L bilirubínu
• lipémia – Interferencia menej než 3% až do 1000mg/dL Intralipidu

Kritérium pre doordinovanie vyšetrenia:

2 dni

Zdroj:

Návod na použitie BLOSR6X16 05 CHOL Metabolite

Klinický význam:

Kreatínkináza (CK) je dimér zložený z podjednotiek M (muscle – sval) alebo B (brain – mozog), ktoré asociujú za vzniku izoenzýmov CK-MM, CK-MB a CK-BB. Enzým katalyzuje reverzibilnú fosforyláciu kreatínu pomocou ATP. Meranie koncentrácie CK sa využíva predovšetkým v diagnóze a liečbe infarktu myokardu a je taktiež najcitlivejším indikátorom poškodenia svalov. Koncentrácia CK rastie pri každej nekróze či regenerácii svalu a je preto zvýšená pri väčšine myopatií, ako je napríklad Duchennova muskulárna dystrofia, a pri stavoch spojených s nekrózou svalov, ako je rabdomyolýza. Celková CK môže byť zvýšená tiež pri ochoreniach CNS, ako je napríklad Reyeov syndróm, kde 70 násobný vzostup aktivity CK ukazuje na vážnosť encefalopatie. Izoenzým CK-BB prevláda v mozgu, prostate, črevách, pľúcach, obličkách, močovom mechúre, maternici, pečeni, štítnej žľaze a v placente. Izoenzým CK-MM dominuje v kostrovom a srdcovom svalstve. U zdravých jedincov tvorí celkovú aktivitu hlavne CK-MM a ostatné izoenzýmy a varianty sú prítomné len v stopových množstvách alebo nie sú zistiteľné. Izoenzým CK-MB je prítomný v rôznom množstve v srdcovom svale a v menšej miere taktiež v kostrovom svalstve. Aktivita CK sa zvyšuje po poškodení myokardu, kedy dochádza k výraznému nárastu aktivity frakcií CK-MM aj CK-MB. Úmerný nárast aktivity frakcie CK-MB do istej miery závisí na stupni poškodenia myokardu a na histórii predchádzajúcich poškodení myokardu. Zmeny v pomere frakcie CK-MB k frakcii CK-MM umožňujú diagnostikovať infarkt myokardu (IM), kedy pomer dosahuje maximum 1,5 hodiny po infarkte. Diagnostickú citlivosť a špecifickosť odhadu celkovej aktivity CK pre diagnózu infarktu myokardu je možné zlepšiť stanovením rýchlosti zvýšenia (“strmosti”) aktivity CK pri sériových vzorkách získaných v dobe príjmu pacienta a 4, 8 a 12 hodín potom. Postupné zvyšovanie o 50 % za hodinu počas časového obdobia umožňuje rozlíšiť medzi akútnym infarktom myokardu a inými stavmi s celkovou účinnosťou 94 %. V prípade pacientov, u ktorých je nutné včas diagnostikovať infarkt myokardu, sa pre potvrdenie diagnózy odporúča použiť biomarker s rýchlym nástupom (ako je CK-MB) v kombinácii s biomarkerom rastúcim neskôr, napr. srdcovým troponínom.

Referenčné hodnoty:

Sérum
Muži  0,02 –  2,85 µkat/L
Ženy  0,02 –  2,42 µkat/L

Pokyny na odber:

Sérum – Plastová skúmavka s deliacimi granulami/gélom

Interferencie:

Sérum

• hemolýza – Interferencia menej než 10% až do 5g/L hemoglobínu
• ikterita – Interferencia menšia než 3 % až do 40 mg/dL alebo 684 µmol/L bilirubínu
• lipémia – Interferencia menej než 3% až do 1000mg/dL Intralipidu

Kritérium pre doordinovanie vyšetrenia:

8 hodín

Zdroj:

Návod na použitie BLOSR6X79 03  Enzyme

Klinický význam:

C-reaktívny proteín (CRP) je jedným z najcitlivejších reaktantov akútnej fázy. Pri systémovej reagencii CRP Latex sa CRP dá merať až do veľmi nízkych koncentrácií, no kvôli nešpecifickosti CRP a veľkým zmenám medzi jednotlivcami sa musí interpretácia hladín CRP vykonávať opatrne, obvykle v porovnaní s predchádzajúcimi hodnotami CRP alebo inými markermi. V závislosti od použitej aplikácie (rôzne nastavenia prístrojov) sú k dispozícii dva rozsahy merania: 1. Normálne použitie (0,2 – 480 mg/L):1,2,3,4 hladiny C-reaktívneho proteínu v sére môžu dramaticky rásť po infarkte myokardu, traume, infekcii, zápale, chirurgickom zákroku alebo neoplastickej proliferácii. Zvýšenie sa vyskytne počas 24 až 48 hodín a hladina môže byť až 2 000-násobok normálnej hladiny. Štúdie ukázali, že detekcia oveľa nižších hladín CRP môže značiť zvýšené riziko pre srdcovocievne ochorenie u asymptomatických pacientov Koncentrácie CRP vyššie než 3 mg/L v dobe prijatia do nemocnice môžu predznačovať následné srdcové udalosti.

Referenčné hodnoty:

< 5 mg/L

Pokyny na odber:

Sérum – Plastová skúmavka s deliacimi granulami/gélom
Plazma – Plastová skúmavka s heparínom/EDTA

Interferencie:

• hemolýza – Interferencia menšia než 5 % až do 5 g/L hemoglobínu
• ikterita – Interferencia menšia než 5 % až do 40 mg/dL alebo 684 µmol/L bilirubínu
• lipémia – Interferencia menej než 10% až do 1000mg/dL Intralipidu

Kritérium pre doordinovanie vyšetrenia:

Odporúčame nový odber

Zdroj:

Návod na použitie BLOSR6X99 04 Specific Protein

Klinický význam:

V stave nalačno sú hladiny cukru v krvi regulované pečeňou, čo zaisťuje, že hladiny sa udržiavajú v presných hraniciach. Rýchly a presný spôsob, ako sa hladiny cukru v krvi nalačno regulujú, je v ostrom kontraste s rýchlym rastom hladiny cukru v krvi, ktorý nastáva po požití uhľohydrátov. Pokles hladiny glukózy v krvi na kritickú hladinu (asi 2,5 mmol/L) vedie k nefunkčnosti centrálneho nervového systému. Prejavuje sa to ako hypoglykémia a je charakterizovaná slabosťou svalov, chybami koordinácie a duševnou zmätenosťou. Ďalší pokles hladiny glukózy v krvi vedie ku hypoglykemickej kóme. Koncentrácie glukózy v krvi sú u rôznych jednotlivcov rôzne, závisí to od svalovej aktivity a časového intervalu od príjmu potravy. Tieto rozdiely sa zvyšujú ďalej v prípadoch porúch regulácie, čo sa vyskytuje pri mnohých patologických stavoch, kde sa hladina glukózy v krvi môže zvýšiť (hyperglykémia) alebo znížiť (hypoglykémia). Hyperglykémia sa najčastejšie vyskytuje ako dôsledok nedostatku buď množstva alebo účinnosti inzulínu pri ochorení známom ako diabetes mellitus (cukrovka). Táto choroba je charakterizovaná zvýšením hladiny glukózy v krvi do takej miery, že sa prekročí prahová hodnota obličiek a cukor sa vyskytuje v moči (glykozúria). Meranie obsahu glukózy v krvi sa používa ako skríningový test na diabetes mellitus, v prípadoch podozrenia na hyperglykémiu, sledovania terapie diabetes mellitus, hodnotenia metabolizmu uhľohydrátov, napr. pri diabetes v tehotenstve, akútnej hepatitíde, akútnej pankreatitíde a Addisonovej chorobe. Hypoglykémia je spojená s mnohými patologickými stavmi, akými sú syndróm respiračnej nedostatočnosti novorodencov, toxémia v tehotenstve, kongenitálne enzymatické chyby, Reyeov syndróm, požitie alkoholu, dysfunkcia pečene, nádory pankreasu  produkujúce inzulín (inzulínomy), protilátky proti inzulínu, nepankreatické novotvary, septikémia a chronické zlyhávanie obličiek.

Referenčné hodnoty:

Sérum/plazma
Dospelí : 4,1-5,9  mmol/L
Deti :     3,3-5,6 mmol/L

Pokyny na odber:

Sérum – Plastová skúmavka s deliacimi granulami/gélom
Plazma – Plastová skúmavka s heparínom

Interferencie:

Sérum

• hemolýza – Interferencia menej než 3% až do 5g/L hemoglobínu
• ikterita – Interferencia menšia ako 10% až do 40 mg/dL alebo 684 μmol/L bilirubínu
• lipémia – Interferencia menej než 10% až do 700mg/dL Intralipidu

Kritérium pre doordinovanie vyšetrenia:

Odporúčame nový odber

Zdroj:

Návod na použitie BLOSR6X21 03 GLUC Metabolite

Klinický význam:

Glykovaný hemoglobín vzniká neenzýmovou reakciou medzi hemoglobínom a glukózou v krvi. Jeho tvorba je ireverzibilná. Hladina glykovaného hemoglobínu preto odráža koncentráciu glukózy v krvi po celú dobu existencie erytrocytov tj. 120 dní. a používa sa na posúdenie úspešnosti liečby (kompenzácie) diabetu v období 4-8 týždňov pred vyšetrením.

Referenčné hodnoty:

4,0- 6,0

Pokyny na odber:

Plná krv – Plastová skúmavka s K2EDTA (ako na krvný obraz)

Interferencie:

Nie sú dokázané žiadne významné interferencie

Kritérium pre doordinovanie vyšetrenia:

odporúčame nový odber

Zdroj:

Návod na použitie BioRad D10

Klinický význam:

Gamaglutamyltransferáza (GGT/GMT) patrí do skupiny peptidáz, ktoré katalyzujú prenos aminokyselín z jedného peptidu na iný peptid a pôsobia teda ako transferázy aminokyselín. Enzým reaguje len s peptidmi alebo látkami peptidom podobnými obsahujúcimi terminálny glutamát spojený so zvyškom zlúčeniny terminálnou karoxylovou skupinou. GMT je prítomná vo všetkých telesných bunkách okrem buniek svalových, avšak enzým prítomný v sére pravdepodobne pochádza hlavne z hepatobiliárneho systému. Vzostup GMT je známkou poškodenia pečene vždy, keď sú zvýšené taktiež enzýmy špecifické pre pečeň, ako je ALT, GLDH či CHE. GMT má však len malý význam pri rozlíšení medzi rôznymi typmi ochorenia pečene. GMT stúpa dramaticky v prípadoch intrahepatickej a posthepatickej biliárnej obštrukcie. Pri zistení obštrukčnej žltačky, cholangiitídy a cholecystitídy je citlivejšia než alkalická fosfatáza, k jej vzostupu dochádza časnejšie a pretrváva dlhšie. GMT je zvýšená taktiež u pacientov s infekčnou hepatitídou, steatózou, pri akútnej a chronickej pankreatitíde a u pacientov liečených antikonvulznými liekmi, ako je fenytoín a fenobarbital. Pretože sú zvýšené hodnoty GMT pozorované u pacientov s alkoholickou cirhózou a vo väčšine sér ľudí, ktorí sú ťažkí pijaci alkoholu, má GMT význam pri zistení alkoholizmu, alkoholického poškodenia pečene a pri monitorovaní abstinencie alkoholu. Enzým je užitočný taktiež v pomere k HDL-cholesterolu v prípadoch nadmerného užívania alkoholu, k alkalickej fosfatáze v prípadoch alkoholického ochorenia pečene a k aspartát-aminotransferáze pri odlíšení neonatálnej hepatitídy od biliárnej atresie.

Referenčné hodnoty:

Dospelí:
Muži: 0,02 – 0,92 µkat/L
Ženy: 0,02 – 0,63 µkat/L

Deti:
Muži:
1R 0,02 – 0,65 µkat/L
12R 0,05 – 0,37 µkat/L
18R 0,03 – 0,70 µkat/L
Ženy:
1R 0,02 – 0,65 µkat/L
12R 0,07 – 0,37 µkat/L
18R 0,07 – 0,40 µkat/L

Pokyny na odber:

Sérum – Plastová skúmavka s deliacimi granulami/gélom

Interferencie:

• hemolýza – Interferencia menej než 5% až do 2,5g/L hemoglobínu
• ikterita – Interferencia menšia ako 3% až do 40 mg/dL alebo 684 μmol/L bilirubínu
• lipémia – Interferencia menej než 5% až do 1000mg/dL Intralipidu

Kritérium pre doordinovanie vyšetrenia:

2 dni

Zdroj:

Návod na použitie BLOSR6X20 04 GGT Enzyme

Klinický význam:

Asi 25 % celkového cholesterolu v sére sa transportuje ako frakcia HDL. Mnohé klinické a epidemiologické štúdie ukázali silný opačný súvis medzi HDL-cholesterolom a výskytom choroby koronárnych artérií. Bolo navrhnuté, že absorpcia a transport cholesterolu z periférneho tkaniva do pečene pôsobí ako ochranný faktor proti vzniku aterosklerotických plakov. Stanovenie HDL- cholesterolu je preto dôležité pre interpretáciu jednotlivých stanovení cholesterolu. Nízky HDL-cholesterol je rizikový faktor nezávislý od koncentrácie celkového cholesterolu a je významným prognostickým údajom rizika choroby koronárnych artérií. Meranie HDL-cholesterolu sa používa na skoré rozpoznanie rizika aterosklerózy a môže sa tiež použiť na sledovanie jednotlivcov počas liečby liekmi na zníženie obsahu tukov v krvi.

Referenčné hodnoty:

1,04 – 1,55 mmol/L

Pokyny na odber:

Sérum – Plastová skúmavka s deliacimi granulami/gélom

Interferencie:

Sérum

• hemolýza – Interferencia menej než 3% až do 5g/L hemoglobínu
• ikterita – Interferencia menšia než 3 % až do 40 mg/dL alebo 684 µmol/L bilirubínu
• lipémia – Interferencia menej než 10% až do 900mg/dL Intralipidu

Kritérium pre doordinovanie vyšetrenia:

2 dni

Zdroj:

Návod na použitie BLOSR6X87 03 HDL Metabolite

Klinický význam:

Elektrolyty ovplyvňujú väčšinu metabolických procesov. Slúžia na udržiavanie osmotického tlaku a hydratácie rôznych častí tela s obsahom tekutín, správneho pH tela a reguláciu správnych funkcií srdca a svalov. Elektrolyty sa tiež podieľajú na oxidačno-redukčných reakciách a sú dôležitou súčasťou alebo kofaktormi v enzymatických reakciách. Draslík je hlavný intracelulárny katión a primárny intracelulárny pufor. Podieľa sa na udržiavaní elektrického potenciálu nervového systému a svalovej dráždivosti, acidobázickej rovnováhy a osmotického tlaku. Koncentrácia sérového draslíka závisí od aldosterónu (↑), reabsorpcie sodíka (↓), acidobázickej rovnováhy – pri alkalóze sa jeho sérová koncentrácia znižuje, draslík sa presúva do bunky, pri acidóze je to naopak. Účelom testu je hodnotenie klinických príznakov s ohľadom na hladinu draslíka – hlavne u intenzívne liečených pacientov, monitorovanie obličkových funkcií, hodnotenie nervovosvalových porúch, monitorovanie acidobázy a metabolizmu glukózy, monitorovanie liečby diuretikami a hypertenzie atď

Referenčné hodnoty:

3,5-5,1 mmol/L

Pokyny na odber:

Sérum – Plastová skúmavka s deliacimi granulami/gélom

Interferencie:

Sérum/Plazma

• hemolýza – neodporúča sa stanovovať
• lipémia – neodporúča sa stanovovať

Kritérium pre doordinovanie vyšetrenia:

2 dni

Zdroj:

Návod na použitie BL68320.04 ISE

Klinický význam:

Kortizol, hlavný glukokortikoid (predstavuje 75-95 % plazmatických kortikoidov), zohráva kľúčovú úlohu v metabolizme glukózy a v reakcii organizmu na stres.

Hladinu kortizolu reguluje adrenokortikotropný hormón (ACTH), ktorý je syntetizovaný hypofýzou ako odpoveď na kortikotropín uvoľňujúci hormón (CRH). CRH sa cyklicky uvoľňuje z hypotalamu, čo vedie k denným maximám (6.00 – 8.00 hod.) a minimám (23.00 hod.) plazmatických hladín ACTH a kortizolu.

Väčšina kortizolu cirkuluje viazaná na globulín viažuci kortikosteroidy (CBG) a albumín. Za normálnych okolností je menej ako 5 % cirkulujúceho kortizolu voľného (neviazaného). Len voľný kortizol má prístup k enzýmovým transportérom v pečeni, obličkách a iných tkanivách, ktoré sprostredkúvajú metabolický a exkrečný klírens.

Kortizol sa v ľudských obličkách mení na kortizón a kortizón je menej aktívny voči mineralokortikoidnému receptoru. Premenu kortizolu na kortizón v obličkách sprostredkúva izoforma 11- beta-hydroxysteroid dehydrogenázy-2. Klírens kortizolu v obličkách sa zníži aj pri nedostatku enzýmu cytochrómu P450 3A5 (CYP3A5), ako aj pri nedostatku P-glykoproteínu.

Globulín viažuci kortizol (CBG) má nízku kapacitu a vysokú afinitu ku kortizolu, zatiaľ čo albumín má vysokú kapacitu a nízku afinitu k viazaniu kortizolu. Rozdiely v CBG a sérovom albumíne spôsobené ochorením obličiek alebo pečene môžu mať významný vplyv na voľný kortizol.

Pri zvýšenej alebo zníženej hladine kortizolu v krvi vzniká hyperkortizolizmus (Cushingova choroba) a hypokortizolizmus (Addisonova choroba). Kortizol sa používa aj na liečbu kožných ochorení, alergických porúch, ochorení dýchacieho systému, zápalových a mnohých ďalších ochorení.

– Hladiny kortizolu sa môžu zvýšiť v tehotenstve a pri príjme exogénnych estrogénov. Používanie antineoplastického lieku Mitotane tiež zvyšuje globulín viažuci kortizol a celkový kortizol.

– Izolované poobedné meranie kortizolu v sére má malý klinický význam.

– Akútny stres (vrátane hospitalizácie a chirurgického zákroku), alkoholizmus, depresia a mnohé lieky (t. j. exogénne kortikoidy, antikonvulzíva) môžu ovplyvniť cirkadiánne zmeny, ovplyvniť odpoveď na supresné/stimulačné testy a spôsobiť zvýšené východiskové hladiny.’

– Príznaky alebo znaky Cushingovho syndrómu u pacienta s nízkymi hladinami kortizolu v sére a v moči naznačujú možné účinky exogénnych syntetických steroidov.

Referenčné hodnoty:

predpoludním: 185 – 624 nmol/L

popoludní: <276 nmol/L

Pokyny na odber:

Sérum – plastová skúmavka s deliacimi granulami/gélom

Kritérium pre doordinovanie vyšetrenia:

2 dni

Klinický význam:

Kreatinín je metabolický produkt kreatínu a fosfokreatínu a oba sa nachádzajú takmer výlučne vo svaloch. Preto je tvorba kreatinínu úmerná svalovej hmote a zo dňa na deň je málo premenlivá. Meranie kreatinínu sa používajú pri diagnostike a liečbe ochorenia obličiek a je užitočné taktiež pri hodnotení glomerulárnej funkcie obličiek a pri monitorovaní renálnej dialýzy. Sérová hladina sa však pri drobnom poškodení obličiek nemení a reaguje pomalšie než dusík z močoviny v krvi (BUN) na hemodialýzu počas  liečby zlyhania obličiek. Kreatinín v sére a dusík močoviny (BUN) sa používajú na rozlíšenie prerenálnej a postrenálnej (obštruktívnej) azotémie. Nárast dusíka močoviny v sére bez sprievodného nárastu kreatinínu v sére je kľúčovým ukazovateľom pri renálnej azotémie. Pri postrenálnom stave, kedy dochádza k obštrukcii prietoku moču, napríklad pri zhubnom nádore, nefrolitiáze a prostatizme, dochádza k nárastu hladiny v sére,  plazme aj v moči. V týchto prípadoch je nárast BUN neúmerne vyšší kvôli zvýšenej spätnej difúzii moču. Hodnota kreatinínu v sére sa líši v závislosti na veku, telesnej hmotnosti, rase a pohlaví. U niektorých pacientov s menším objemom svalovej hmoty, u kachetických pacientov, u pacientov s amputovanými končatinami a u starších pacientov môže byť táto hodnota nižšia. Hladina kreatinínu v sére, ktorá by bola obvykle považovaná za normálnu, nevylučuje porušenú renálnu funkciu.

Referenčné hodnoty:

Dospelí

Ženy: 49-90 µmol/L

Muži: 64-104 µmol/L

Deti

do 1 týždňa: 22-90 µmol/L

do 1 roka: 11-34 µmol/L

1 – 15 rokov: 21-65 µmol/L

Pokyny na odber:

Sérum –  Plastová skúmavka s deliacimi granulami/gélom

Interferencie:

• hemolýza – Interferencia menej než 5% až do 5g/L hemoglobínu
• ikterita – Interferencia menšia ako 7% až do 40 mg/dL alebo 684 μmol/L bilirubínu
• lipémia – Interferencia menej než 10% až do 700mg/dL Intralipidu

Kritérium pre doordinovanie vyšetrenia:

2 dni

Zdroj:

Návod na použitie BLOSR6X204 03 CREA Metabolite

Krvný obraz je základné screeningové vyšetrenie. Zahŕňa vyšetrenie bielych krviniek (leukocytov) a diferenciálneho rozpočtu krvných elementov, čo je percentuálne zastúpenie ich jednotlivých typov (neutrofily, bazofily, eozinofily, lymfocyty a monocyty), ďalej vyšetrenie červených krviniek (erytrocytov) vrátane ich objemu a množstva hemoglobínu, počet krvných doštičiek (trombocytov). Test sa odporúča ako základné alebo skríningové vyšetrenie vrátane preventívnych prehliadok a predoperačného vyšetrenia, a pri: podozrení na hematologické ochorenie, infekčných a parazitárnych ochoreniach, užívaní niektorých liekov, malígnych ochoreniach krvotvorby, prípadne ako doplňujúce vyšetrenie pri širokej škále systémových ochorení.

Referenčné hodnoty:

Pokyny na odber:

Plazma – Plastová skúmavka s EDTA

Klinický význam:

LDL-cholesterol (LDL C) predstavuje najväčšiu časť molekuly LDL a vzniká pôsobením lipoproteínlipázy na VLDL. LDL-cholesterol hrá významnú úlohu pri vzniku choroby koronárnych artérií (CHD), s mnohými klinickými a epidemiologickými štúdiami, ktoré preukazujú jeho aterogénne vlastnosti. LDL-cholesterol má najväčšiu súvislosť s koronárnou mortalitou zo všetkých tukových a lipoproteínových parametrov (štúdia GRIPS), s kombináciou zvýšenej hladiny LDL-cholesterolu a zvýšených hladín triglyceridov, čo predstavuje osobitne vysoké riziko. Hodnotenie LDL-cholesterolu poskytuje skoré rozpoznanie rizika aterosklerózy a možno ho použiť na stanovenie odpovede na terapiu znižujúcu lipidy pomocou liekov. Vysoké hladiny LDL-cholesterolu sú spojené so zvýšeným kardiovaskulárnym rizikom a familiárnou hyperlipidémiou. Znížené hladiny LDL-cholesterolu možno nájsť pri malabsorpcii a malnutrícii.

Referenčné hodnoty:

Sérum/plazma 1,2 – 3,35  mmol/L

Pokyny na odber:

Sérum – Plastová skúmavka s deliacimi granulami/gélom

Interferencie:

• hemolýza – Interferencia menej než 5% až do 5g/L hemoglobínu
• ikterita – Interferencia menej než 5 % až do 40 mg/dL alebo 684 µmol/L bilirubínu
• lipémia – Interferencia menej než 10 % až do 11,3 mmol/L triglyceridu

Kritérium pre doordinovanie vyšetrenia:

2 dni

Zdroj:

Návod na použitie BLOSR6X83 02 LDL Metabolite

Klinický význam:

Horčík je esenciálnou zložkou mnohých dôležitých enzymatických reakcií, buď ako neoddeliteľná časť metaloenzýmu alebo ako aktivátor a hrá významnú úlohu v glykolýze, dýchaní buniek a pri transporte vápnika membránami. Horčík sa reguluje hlavne rýchlosťou vylučovania horčíka obličkami, na ktoré má spolu s vápnikom vplyv hormón štítnej žľazy. Zvýšená spätná absorpcia vápnika teda vedie ku konkurenčnej inhibícii absorpcie horčíka. Merania koncentrácie horčíka sa používajú pri diagnostike a liečbe hypomagneziémie (abnormálne nízka) a hypermagneziémie (abnormálne vysoká). Najlepšie rozpoznateľným prejavom nedostatku horčíka je poškodenie neuromuskulárnej funkcie, t.j. nadmerná dráždivosť, tetánia, kŕče a elektrokardiografické zmeny. Hypomagneziémia sa pozoruje pri cukrovke, chronickom alkoholizme, nútenej diuréze, hypertyroidizme, hypoparatyroidizme, hypokalciémii, malabsorpcii a akútnej pankreatitíde. Zvýšené hladiny horčíka v sére boli zistené pri zlyhávaní obličiek, dehydratácii, ťažkej diabetickej acidóze a Addisonovej chorobe.

Referenčné hodnoty:

Muži: 0,73 – 1,06 mmol/L
Ženy: 0,77 – 1,03 mmol/L

Pokyny na odber:

Sérum – Plastová skúmavka s deliacimi granulami/gélom

Interferencie:

• hemolýza – Interferencia menej než 10 % až do 1,5 g/L hemoglobínu
• ikterita – Interferencia menej než 10 % až do 28 mg/dL alebo 479 µmol/L bilirubínu
• lipémia – Interferencia menej než 10% až do 500mg/dL Intralipidu

Kritérium pre doordinovanie vyšetrenia:

2 dni

Zdroj:

Návod na použitie BLOSR6X89 02 Metabolite

Klinický význam:

Vyšetrenie moču je najdôležitejšou vyšetrovacou metodikou pri stanovovaní diagnózy v prípade ochorenia obličiek a močových ciest. V bezpríznakových formách ochorenia obličiek je často jediný príznak choroby pozitívny nález v moči. Rovnako nemenej dôležité je sledovanie priebehu a vývoja choroby pomocou opakovaného vyšetrovania moču. Bez podrobného vyšetrenia moču nie je možné stanoviť typ choroby. Odoberá sa čerstvý moč.

Referenčné hodnoty:

Erytrocyty – 0 – 10 n/1μL
Leukocyty – 0 – 25 n/ μL
Valce – 0 – 2 n/ μL

Pokyny na odber:

Moč – plastová skúmavka

Kritérium pre doordinovanie vyšetrenia:

v deň odberu

Zdroj:

Návod na použitie IRIS iQ200

Klinický význam:

Sodík je hlavný extracelulárny katión. Jeho funkciou je kontrola objemu extracelulárnej tekutiny, udržiavanie acidobázickej rovnováhy, osmolality a elektrického potenciálu v nervovosvalovom systéme. Účelom testu je práve hodnotenie rovnováhy tekutina – elektrolyt a acidobázy a s nimi spojených nervovosvalových, obličkových a nadobličkových funkcií.

Referenčné hodnoty:

136-146 mmol/L

Pokyny na odber:

• Sérum – Plastová skúmavka s deliacimi granulami/gélom

Interferencie:

• Sérum/plazma – hemolýza – neodporúča sa stanovovať
• lipémia – neodporúča sa stanovovať

Kritérium pre doordinovanie vyšetrenia:

2 dni

Zdroj:

Návod na použitie BL68320.04 ISE

Klinický význam:

Test (FOB test) na kvalitatívne paralelné stanovenie ľudského hemoglobínu vo vzorkách stolice. Test je založený na imunochromatografickej metóde, pomocou ktorej sa použitím väzby špecifických protilátok rozpozná výlučne len ľudský hemoglobín.

Referenčné hodnoty:

pozit/negat

Pokyny na odber:

Stolica – plastová nádoba

Kritérium pre doordinovanie vyšetrenia:

v deň odberu

Zdroj:

Návod na použitie FOBtest, SureScreen Diagnostics Ltd.,

Klinický význam :

Triacylglyceroly sú estery mastných a glycerolu. Do tela sú privádzané potravou spolu s ostatnými druhmi tukov alebo v prípade ich nedostatku sú syntetizované v organizme. Po absorbcii v čreve sú prenášané chylomikrónami, ktoré sú v krvnom obehu rozkladané lipoproteínovou lipázou. Z TAG vznikajú glycerol a voľné mastné kyseliny, ktoré sú transportované do buniek a oxidované v procese beta-oxidácie. Pre telo predstavujú hlavný zdroj energie – majú najvyššiu kalorickú hodnotu. Pri ich zvýšenom príjme, nedostatku pohybu, fajčení, nadmernom pití alkoholu dochádza k ich ukladaniu do ľudských tukových buniek a tým k zmnoženiu tukového tkaniva. Obezita predstavuje významný rizikový faktor kardiovaskulárnych ochorení a je považovaná za epidémiu 21. storočia.

Zvýšené hodnoty možno nájsť napr. pri príjme stravy bohatej na tuky, poruche lipidového metabolizmu, nedostatku pohybu, hypotyreóze, nekompenzovanom diabete 2.typu, chorobách pečene,obličiek, pankreatitíde, alkoholizme, užívaní orálnej antikoncepcie

Referenčné hodnoty:

0,1-1,7 mmol/L

Pokyny na odber:

Sérum – Plastová skúmavka s deliacimi granulami/gélom

Interferencie:

hemolýza – Interferencia menej než 3% až do 5g/L hemoglobínu

ikterita – Interferencia menšia než 3 % až do 40 mg/dL alebo 684 µmol/L bilirubínu

  Kritérium pre doordinovanie vyšetrenia:

2 dni

Zdroj: Návod na použitie BLOSR6X118 03 TRIG Metabolite

Klinický význam:

Tyreostimulačný hormón (TSH, tyreotropín) je glykoproteín s molekulovou hmotnosťou cca 30000 daltonov, pozostávajúci z dvoch podjednotiek. β‑podjednotka nesie pre TSH špecifickú imunologickú a biologickú informáciu, α‑reťazec nesie druhovo špecifickú informáciu a má identickú sekvenciu aminokyselín ako α‑reťazce LH, FSH a hCG. TSH sa tvorí v špecifických bazofilných bunkách predného laloku hypofýzy a podlieha cirkadiánnej sekréčnej sekvencii. Uvoľňovanie TSH z hypofýzy (tyreotropný hormón) je centrálnym regulačným mechanizmom biologickej aktivity tyreoidných hormónov. TSH má stimulačný účinok na všetky stupne tvorby a sekrécie hormónov štítnej žľazy a má tiež proliferatívny účinok. Stanovovanie TSH slúži ako iniciálny test v diagnostike porúch štítnej žľazy. Už nepatrná zmena v koncentrácii voľných hormónov štítnej žľazy prináša omnoho väčšiu zmenu v hladine TSH. TSH je veľmi citlivým a špecifickým parametrom na posúdenie tyreoidnej funkcie a zvlášť je vhodný pri skorej detekcii alebo vylúčení chorôb centrálneho regulačného okruhu medzi hypotalamom, hypofýzou a štítnou žľazou.

Referenčné hodnoty:

Sérum: 0,38 – 5,33 mIU/L

Pokyny na odber:

Sérum – Plastová skúmavka s deliacimi granulami/gélom

Interferencie:

Stanovenie nie je ovplyvnené ikterom (bilirubín < 701 µmol/L alebo <41mg/dL) hemolýzou (Hb < 0.621 mmol/L alebo < 1 g/dL), lipémiou (Intralipid < 1500 mg/dL) , biotínom (< 102nmol/L alebo < 25 ng/mL)

Kritérium pre doordinovanie vyšetrenia:

2 dni

Zdroj:

Návod na použitie TSH, Roche

Klinický význam:

Močovina (urea) sa syntetizuje v pečeni ako výsledný produkt metabolizmu proteínov a aminokyselín. Syntéza močoviny preto závisí od denného príjmu bielkovín a endogénneho metabolizmu bielkovín. Väčšina močoviny produkovanej týmito metabolickými procesmi sa vylučuje glomerulárnou filtráciou, s difúziou späť do krvi 40 –60%, bez ohľadu na rýchlosť prietoku v proximálnom kanáliku. Spätná difúzia v distálnom kanáliku závisí od prietoku moču a je regulovaná antidiuretickým hormónom. Počas diurézy dochádza k minimálnej spätnej difúzii močoviny do krvi – veľké množstvo močoviny sa vylučuje v moči a koncentrácia močoviny v plazme je nízka. Počas antidiurézy, ktorá môže nastať pri zlyhávaní srdca oligúriou, pri dehydratácii alebo smäde močovina spätne difunduje do kanálikov zvýšenou rýchlosťou a obsah močoviny v plazme sa zvyšuje. Pri zlyhávaní obličiek pred obličkami a za obličkami sa prietok moču kanálikmi znižuje, čím dochádza k zvýšenej spätnej difúzii močoviny v distálnych kanálikoch a zvýšenému vylučovaniu kreatinínu. K prerenálnemu zvyšovaniu močoviny dochádza pri dekompenzácii srdca, zvýšenom katabolizme proteínov a spotrebe vody. Hladiny močoviny môžu byť zvýšené aj z príčin súvisiacich s obličkami, ako je akútna glomerulonefritída, chronická nefritída, polycystické obličky, tubulárna nekróza a nefroskleróza. Zvýšenie hladiny močoviny za obličkami môže byť spôsobené obštrukciou močového traktu. Koncentrácia močoviny v plazme je určená renálnou perfúziou, rýchlosťou syntézy močoviny a rýchlosťou glomerulárnej filtrácie(GFR) a môže sa zvýšiť pri akútnom zlyhaní obličiek, chronickom zlyhávaní obličiek a prerenálnej azotémii. U pacientov na dialýze predstavuje koncentrácia močoviny degradáciu proteínov a je aj indikátorom stavu metabolizmu. V konečnom štádiu zlyhávania obličiek vznikajú príznaky otravy močovinou, a najmä príznaky súvisiace s gastrointestinálnym systémom, ktoré korelujú s koncentráciou močoviny. Stanovenia močoviny a kreatinínu v sére sa často vykonávajú spoločne pri diferenciálnej diagnostike funkcie obličiek.

Referenčné hodnoty:

Sérum
dospelí : 2,8-7,2 mmol/L
<15rokov: 1,8-6,4 mmol/L

Pokyny na odber:

Sérum – Plastová skúmavka s deliacimi granulami/gélo

Interferencie:

Sérum

• hemolýza – Interferencia menej než 10% až do 2,5g/L hemoglobínu
• ikterita – Interferencia menšia ako 10% až do 20 mg/dL alebo 342 μmol/L bilirubínu
• lipémia – Interferencia menej než 3% až do 500 mg/dL Intralipidu

Kritérium pre doordinovanie vyšetrenia:

2 dni

Zdroj:

Návod na použitie BLOSR6X34 02 UREA Metabolite

Klinický význam:

Vitamín D je v tuku rozpustný prekurzor steroidných hormónov, ktorý je produkovaný hlavne v koži pôsobením slnečného žiarenia. Vitamín D je biologicky neaktívny, aby sa zmenil na aktívny 1,25 dihydroxycholekalciferol, musí podstúpiť 2 postupné hydroxylácie v pečeni a obličkách. Dve najvýznamnejšie formy vitamínu D sú vitamín D3 (cholekalciferol) a vitamín D2 (ergokalciferol). Na rozdiel od vitamínu D3 si ľudské telo nemôže produkovať vitamín D2, ktorý sa dostáva do tela potravou. Vitamín D je nevyhnutný pre správnu funkciu kostí, u detí vedie závažný deficit k malformácii kostí, známy ako rachitída. U ľahších foriem insuficiencie sa predpokladá, že vedú k zníženej využiteľnosti vápnika z potravy. Deficit vitamínu D spôsobuje svalovú slabosť, u starších ľudí sa zvýšené riziko pádu pripisuje účinku vitamínu D na funkciu svalov. Deficit vitamínu D je bežnou príčinou sekundárneho hyperparatyreoidizmu. Zvýšené hladiny parathormónu, hlavne u starších ľudí s deficitom vitamínu D, môžu spôsobiť osteomaláciu, ubúdanie kostnej hmoty a riziko zlomeniny kostí. Nízke koncentrácie vitamínu D sú spojené aj s nižšou hustotou kostí. Preto sa odporúča stanovovať vitamín D s ostatnými kostnými markermi na posúdenie metabolizmu kostí. Nedostatok vitamínu D sa dáva do súvislosti s diabetom, rôznymi druhmi rakoviny, kardiovaskulárnymi ochoreniami, autoimunitnými ochoreniami.

Referenčné hodnoty:

deficit <20 µg/L
nedostatočná koncentrácia 21 – 29 µg/L
dostatočná koncentrácia 30 – 100 µg/L
vysoká koncentrácia >100 µg/L

Pokyny na odber:

Sérum – Plastová skúmavka s deliacimi granulami/gélom

Interferencie:

Stanovenie nie je ovplyvnené ikterom (bilirubín < 1129 µmol/L alebo < 66 mg/dL) hemolýzou (Hb < 0.373 mmol/L alebo < 0,6 g/dL), lipémiou (Intralipid < 300 mg/dL) , biotínom (< 123nmol/L alebo < 30 ng/mL)

Kritérium pre doordinovanie vyšetrenia:

2 dni

Zdroj:

Návod na použitie Vitamin D total II, Roche